Verzia z 08:00, 7. november 2007 upraviť Bubamara (diskusia \| príspevky) 53 099 editací →‎Know how: obrázky z commons ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 12:04, 25. november 2007 upraviť vrátiť Wizzard (diskusia \| príspevky) Správcovia 113 867 editací typografia Ďalšia úprava →
Riadok 1: [[Obrázok:LOGO Jewish Museum.png\|thumb\|LOGO ~~Jewish Museum.png~~múzea]]▼ ~~{{na úpravu}}~~ [[Obrázok:Judisches museum holocaust tower ext.jpg\|thumb\|Veža holokaustu]] [[Obrázok:Jewish muzeum svetliky.jpg\|thumb\|Línia svetlíkov]]▼ [[Obrázok:Vtacia perspektiva Jewish Museum.jpg\|thumb\|Vtáčia ~~perspektíva_Židovské~~perspektíva Židovské Múzeum]]▼ [[Obrázok:VOID.jpg\|thumb\|~~Prázdnota_vo~~Prázdnota ~~veziach~~vo vežiach]]▼ '''Židovské múzeum v Berlíne''' (nem. ''Jüdisches Museum Berlin'') je múzeum židovskej kultúry a dejín. Řádek 5 ⟶ 9: Bolo postavené v rokoch [[1993]]-[[1998]], ako prístavba k Berlínskemu Národnému Múzeu. Stará budova ([[Kollegienhause]]),vybudovaná v roku 1735, zničená v 2.svetovej vojne, znovu postavená v roku 1963.Slohovo patrí stará budova Berlínskeho Múzea do obdobia 18.storočia -[[baroko]]. Samotná nová prístavba patrí výrazom do modernej architektúry 20.storočia, je na nej čitateľný Postmodernistický rukopis svojho autora [[Daniel Libeskind\|Daniela Libeskinda]]. Koncept sa vyznačuje značnou mierou intelektuálnej špekulácie a symbolickej [[abstrakcia\|abstrackie]]. Nachádza sa na Lindenstrasse 9-14 v [[Berlín]]e na 52°30'4.16"N, 13°23'42.91"E. ▲[[Obrázok:LOGO Jewish Museum.png\|thumb\|LOGO Jewish Museum.png]] ~~Lokalita: Lindenstrasse 9-14, [[Berlin\|Berlín]]~~ ~~POSITION IN GOOGLE EARTH: 52°30'4.16"N 13°23'42.91"E (Jewish Museum, Berlin)~~ 3D model to GOOGLE_EARTH: [http://znonz.blogspot.com/2006/04/jewish-museum-berlin-3d-model-daniel.html 3d warehouse building do google earth]▼ == Filozofia == Řádek 26 ⟶ 27: == Architektúra == [[Obrázok:JuedischesMuseum 4a.jpg\|thumb\|OKNA-ako jazvy/rany/rezy]]▼ V osemdesiatych rokoch 20. storočia bolo mesto Berlín zrekonštruované- znovu postavené. Na tento memoriál bola vyhlásená súťaž v 90-tych rokoch . Prihlásilo sa do nej 165 architektov, známych a zvučných mien. Daniel Libeskind, vtedy neznámy , mladý architekt súťaž nečakane vyhral svojim myšlienkovo silným konceptom. "Nie je to ako pri iných projektoch , kde určíte smer stavby a orientáciu projektu, on už je dávno orientovaný , všetky faktory ho definujú a predurčujú do jeho budúcej formy." povedal Libeskind o svojej stavbe v dokumente o svetovej architektúre. === Inšpirácia === ~~'''INŠPIRÁCIA''' ku~~Ku samotnej architektúre vznikla na základe hudobného diela EINBANSTRASSE od autora: Walter Benjamin. A druhým inšpiratívnym prvkom sa stala Shonbrun opera - Vervbundlung a jej druha scéna "Moses begegnet Aron inder Wuste". Táto scéna je nedokončená a Libeskind ju dokončil ako Libreto pre svoju stavbu nazval ho: BETWEEN THE LINES (Medzi líniami) === Tvar budovy === ~~'''TVAR BUDOVY: "The BLITZ" (blesk)'''~~ Budova ma ostré uhly, línie, mení nečakane smer , nielen kvôli histórii a symbolu holokaustu, ale jednoducho , kvôli stromu! Rešpektuje prostredie, život. Budova je obložená plechom , ktorý je lesklý. Budova sa možno javí ako extrémne kontrastná s prostredím, opak je však pravdou. Je nenápadná, zakrývajú ju stromy, a z pohľadu chodca pôsobí elegantne, sviežo, a predsa je na nej niečo tajomného , čo prinúti ľudí zistiť čo sa nachádza vo vnútri. Ti čo ju už poznajú, chodia okolo nej s vedomím, akú funkciu zástava a čo nám budova pripomína. === Okná ako rany bičom === ~~'''OKNá AKO RANY BIČOM'''~~ ▲[[Obrázok:JuedischesMuseum 4a.jpg\|thumb\|OKNA-ako jazvy/rany/rezy]] Okna majú viac rozmerov: symbolické;Symbolické hľadisko Pri pohľade na budovu upútavajú v prvom rade okná, neorganizované, ľubovoľne veľké, ľubovoľne pretínajúce sa. Sú to "rezy", "rany" , "jazvy" ktoré ostali po činoch ľudí v 2.svetovej vojne na dušiach mnohých ďalších. funkčné hľadisko▼ Vo vnútri výstavných priestorov vzniká ohromujúci pocit z ich objemov , ktorý je vytváraný hlavne nezvyčajne vnikajúcim svetlom do interiéru. Dlho po dokončení stavby bola budova prázdna, hlavne aj kvôli oknám , ktoré znemožňovali vystavovať konvenčné expozície. Napriek tomu boli hole - puste priestory prístupné návštevníkom.▼ ▲funkčné;Funkčné hľadisko 1999- návšteva prázdneho interiéru múzea. Môžme hovoriť o akomsi vrchole postmoderny , recesie na vystavovanie konvenčných diel. Podanie iného zážitku z miesta múzea , ako by sme boli čakali. '''Free spaces'''(voľné , prázdne priestory) - nie! Každý priestor má svoju autentickú kapacitu, podáva určitý pocit, pôsobí na návštevníka. Podáva mu skúsenosť, je len na človeku ako sa vyrovná s "prázdnym priestorom" (parafrázovanie Libeskinda o prázdnych expozičných priestoroch) ▼ ▲Vo vnútri výstavných priestorov vzniká ohromujúci pocit z ich objemov , ktorý je vytváraný hlavne nezvyčajne vnikajúcim svetlom do interiéru. Dlho po dokončení stavby bola budova prázdna, hlavne aj kvôli oknám , ktoré znemožňovali vystavovať konvenčné expozície. Napriek tomu boli holé ~~hole -~~ puste priestory prístupné návštevníkom. r.2000 - preinvestovaných 120milionov mariek sa konečne zúročilo. 4000 exponátov z doby holokaustu sa nainštalovalo do priestorov Múzea.▼ ▲V roku 1999 - návšteva prázdneho interiéru múzea. Môžme hovoriť o akomsi vrchole postmoderny , recesie na vystavovanie konvenčných diel. Podanie iného zážitku z miesta múzea , ako by sme boli čakali. '''Free spaces'''(voľné , prázdne priestory) - nie! Každý priestor má svoju autentickú kapacitu, podáva určitý pocit, pôsobí na návštevníka. Podáva mu skúsenosť, je len na človeku ako sa vyrovná s "prázdnym priestorom" (parafrázovanie Libeskinda o prázdnych expozičných priestoroch) ▲r.V roku 2000 -bolo preinvestovaných 120 ~~120milionov~~milionov mariek , sa konečne zúročilo. 4000 exponátov z doby holokaustu sa nainštalovalo do priestorov Múzea. == Vstup == Do tvarom a výpovednou hodnotou nezvyčajného diela sa vstupuje, presnejšie zostupuje, portálom na prvom nadzemnom podlaží starého barokového paláca, pôvodnej budovy múzea. Vstupný portál je ostrouhlý masívny kubus pohľadového betónu , ktorý pretína všetky podlažia starej budovy, dokonca siaha až do podkrovia. Tento vstup jasne vyjadruje prepletenie , prepojenie dvoch histórii. Históriu Nemecka a históriu židov. Skrýva sa ako monštrum , ale vo vnútri je jasne násilie , pretransformovane do slohového vandalizmu. == Know how == [[Obrázok:Garten des Exils Gesamt.jpg\|thumb\|záhrada EXILU]]▼ Cela pointa a vyvrcholenie všetkých definovaných faktov je ukrytá v podzemi.'''3 koridory''' - 3cesty - 3 osi - 3hlavne inšpirácie židovstva.[[Obrázok:Architecture - DanielLibeskind - JewishMuseumBerlin EXHIBITION AXES.jpg\|thumb\|3osi]] Pri prehliadke priestorov sa nikdy nedajú vidieť všetky osi naraz. Vždy len dve z nich. KONTINUITA Řádek 55 ⟶ 59: SMRŤ === Os kontinuity === ~~'''os kontinuity''' priama~~Priama a najdlhšia os, mierne stúpa, okom nepostrehnuteľné, ale telom citeľné. Os sa konci dlhým schodiskom naspäť na prvé nadzemne podlažie a vysoko otvoreným priestorom ,s ostrými hranolmi pretkaným podhľadom , bez akejkoľvek usporiadanosti. Po tejto osi sa kráča ťažko , a človek nevie prečo. Celá táto os má nebadaný sklon, ktorý však cítiť pri chôdzi. '''os exilu''' je to os výstavná a končí sa otvorenou záhradou Exilu (openair garden of Exile) pod uhlom naklonený štvorec s vysokými kvádrami vedľa seba husto osadených .Vytvárajú akúsi matricu 49 surových betónových kvádrov, v rozložení 7x7. Z vrcholov kvádrov vyrastajú olivové stromčeky, ako symbol mieru. Tato malá „záhrada“ je zdanlivým vyústením do vonkajšej záhrady. No je to len ilúzia, návštevník sa musí vrátiť spať do podzemia a absolvovať tu správnu cestu nahor.▼ === Ss exilu === ▲[[Obrázok:Garten des Exils Gesamt.jpg\|thumb\|záhrada EXILU]] ▲~~'''os exilu''' je~~Je to os výstavná a končí sa otvorenou záhradou Exilu (openair garden of Exile) pod uhlom naklonený štvorec s vysokými kvádrami vedľa seba husto osadených .Vytvárajú akúsi matricu 49 surových betónových kvádrov, v rozložení 7x7. Z vrcholov kvádrov vyrastajú olivové stromčeky, ako symbol mieru. Tato malá „záhrada“ je zdanlivým vyústením do vonkajšej záhrady. No je to len ilúzia, návštevník sa musí vrátiť spať do podzemia a absolvovať tu správnu cestu nahor. === Os smrti === ~~'''os smrti''' [[Obrázok:Judisches museum holocaust tower ext.jpg\|thumb\|Veža holokaustu]] os~~Os výstavná, os holokaustu. Konci sa veľkými čiernymi dverami. Za nimi je čiernota. Návštevník vstupuje do Veže holokaustu, v ktorej je ticho a tma. Iba na úplnom vrchu je jedine osvetlenie priestoru. Veža holokaustu je situovaná kompozične mimo budovy. Je to akoby čierna ovca , čierna veža. Betónové prizmatické teleso vystupujúce mimo hlavnú hmotu na povrch. == Konštrukcia a materiál == Monoliticky železobetón s obkladom. Stavba je pokrytá strieborno-sivým titan-zinkovým plechom. Javí sa ako nový a dodáva budove neadekvátny lesk, vzhľadom k tomu, čo budova symbolizuje. Ale autor počíta s '''patinou''' ,ktorá sa rokmi zjaví a dá budove úplne iný výraz. Takisto hliníkové rámy okien, a ich samotne rozmiestnenie, dotvára správnu štylizáciu a vyjadrenie myšlienky aj po materiálovej báze. Čierna Veža alebo veža holokaustu, je z pohľadového betónu a z vonku sa javí ako nesúvisiaca časť s budovou. Budovu obklopuje zeleň, park, záhrada starej budovy Múzea. Práve v tomto priestore vyúsťuje "os Exilu" nakloneným súsoším betónových kvádrov. Ktoré už stihli obrasť zelenou. Stavba sa javí materiálovo strohá a skôr nenápadná, no tvarom je ostro kontrastujúca s existujúcou zástavbou. Tento jav je zmiernený práve obklopujúcou zeleňou. Silný kontrast je viditeľný len z vtáčej perspektívy. ▲[[Obrázok:Vtacia perspektiva Jewish Museum.jpg\|thumb\|Vtáčia perspektíva_Židovské Múzeum]] '''Svetlíky'''. Zdanlivá chaotickosť je aj na streche, avšak pri pozornejšom pohľade, môžme rozpoznať hlavnú os, ktorá prechádza celým masívom rôzne zatáčajúcej sa stavby. ▲[[Obrázok:Jewish muzeum svetliky.jpg\|thumb\|Línia svetlíkov]] == Prázdnota == ~~BARE BLACK BLOCKS = VOID OF MEMORY~~ Exteriérovo neviditeľné betónové bloky, exhibíciou čitateľné, silný prvok, negácia celej budovy, výstava musí byť v týchto miestach prerušená, je to miesto prázdnoty, do ktorého sa dá pozrieť, a nedá sa doň vstúpiť, je v tom nič, len svetlo dopadajúce do prázdneho priestoru , ktorý vďaka tomu môžme vidieť. "Prázdne betónové bloky ktoré sú ako prázdne duše. "parafrázovanie Libeskinda na vysvetlenie zmyslu tejto línie sústavy blokov. ▲[[Obrázok:VOID.jpg\|thumb\|Prázdnota_vo veziach ]] "je to príbeh ktorý pretrváva, nemôžete skončiť projekt jeho postavením, stále je vo vás, nemôžete sa mu len tak odcudziť ." DANIEL LIBESKIND == Externé odkazy == ▲ 3D model v toGOOGLE ~~GOOGLE_EARTH~~EARTH: [http://znonz.blogspot.com/2006/04/jewish-museum-berlin-3d-model-daniel.html 3d warehouse building do google earth] [http://www.archinet.cz/index.php?mode=article&art=18754&sec=10023&lang=cz archinet] [http://cs.wikipedia.org/wiki/Židovské_muzeum_(Berlín) česká wikipédia]

Židovské múzeum v Berlíne: Rozdiel medzi revíziami