Bitka pri Sekigahare: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d robot Pridal: tr:Sekigahara Savaşı |
d format |
||
Riadok 20:
|poznámky=
}}
{{Campaignbox Ťaženia Iejasu Tokugawu}}
{| class="infobox" style="width: 17em; font-size: 95%;"
|-
Řádek 226 ⟶ 224:
Napriek tomu, že mali západné vojská obrovskú taktickú výhodu, Tokugawa však oslovil mnoho daimjóv na strane Išidu a sľúbil im léna a zhovievavosť po bitke, keď vymenia stranu. Toto viedlo časť západných veliteľov, ktorí držali kľúčové pozície k tomu, že zaváhali, keď boli tlačení, aby poslali posily alebo sa zapojili do bitku, keď už sa vyvinula.
[[Obrázok:Sekigahara.png|thumb|left|300px|Rozmiestnenie vojsk pri Sekigahare]]
Hidemoto Mori a Hideaki Kobajakawa boli dvaja takýto daimjóvia. Boli v takých pozíciách, že ak by sa rozhodli uzavrieť vojská Tokugawu, západné vojská by reálne obkľúčili Tokugawu z troch strán. Hidemoto Mori, nabudený sľubmi Tokugawu presvedčil aj Hiroie Kikkawu, aby sa nezúčastnil bitky.
Hoči Kobajakawa odpovedal na Tokugawa ponuku, ostal nerozhodný a neutrálny. Ako bitka naberala na intenzite, Iejasu Tokugawa nakoniec nariadil pešiakom strieľať z muškiet smerom na Kobajakawu a prinútiť vojská Kobajakawu pripojiť sa v bitke na strane Tokugawu. Vojaci Kobajakawu napadli pozície Jošicugu Outaniho, ktorý bol napadnutý silami [[Takatora Tódo|Takatora Tóda]]. Vidiac tento akt zrady, západní generáli ako [[Jasuharu Wakisaka]], [[Suketada Ogawa]], [[Naojasu Akaza]] a [[Motocuna Kucuki]] ihneď zmenili stranu a zvrátili smerovanie bitky.
Západné vojská boli roztrieštené a velitelia roztrúsení a na úteku. Niektorí spáchali samovraždu (ako napríklad Outani), niektorí boli zajatí (napr. Išida, Koniši and Ankokudži) a ostatní sa mohli vrátiť do svojich domovských provincií (napr. Jošihiro Šimazu a Terumoto Mori).
Řádek 235 ⟶ 234:
==Dôsledky==
[[Obrázok:Sekigahara_Battlefield.jpg|thumb|left|300px|Súčasný pamätník bitky pri Sakigahare]]
Iejasu Tokugawa prerozdelil zeme a léna zúčastnených. Vo všeobecnosti odmenil tých, ktorí mu pomáhali a zbavil pôdy, potrestal a vyhnal do exilu tých, ktorí bojovali proti nemu. Takto Tokugawa získal vládu nad množstvom území, ktoré kedysi patrili Tojotomimu. Micunari Išida, Jukinaga Koniši a Ekei Ankokudži boli verejne popravení. Vplyv a vážnosť klanu Tojotomi a zvyšku jeho lojálnych vazalov bol drasticky znížený, hoci v pohľadu klanu Tojotomi bola bitka technicky iba interný konflikt medzi Tojotomiho vazalmi; predsa len Iejasu Tokugawa sa stal neskoršie [[šógun]]om (Japonsky: Seii Taišógun), získal postavenie, ktoré bolo voľnené od pádu [[Ašikagaský šógunát|Ašikagaského šógunátu]]. Táto zmena v oficiálnych hodnostiach tiež obrátila podriadenú pozíciu klanu Tokugawa. V každom prípade, Tokugawa nepodnikol žiaden [[casus belli]] proti klanu Tojotomi; radšej podnikol politické manévre na zničenie Tojotomiho raz a navždy.
| |||