Budova hlavnej pošty v Košiciach

POŠTOVÝ A TELEGRAFNÝ ÚRAD, KOŠICE

ARCHITEKT: Bohumír Kozák

PROJEKT: 1926 – 1929

REALIZÁCIA: 1929 – 1930

Rozsiahly blok poštovej budovy navrhol český architekt Bohumír Kozák (predstaviteľ funkcionalizmu, teoretik architektúry a ochranca pamiatok) pôvodne pre viacero úrovní výkonu a riadenia pošty a telegrafu vrátane priestorov takzvaného Radio-journalu. V parteri sa síce mestský blok kompaktne uzatvára, avšak vo vyšších podlažiach odlišujú jednotlivé prevádzky rôzne vysoké, relatívne samostatné objemy. Na modernistickom ráze stavby sa uplatnilo niekoľko kľúčových motívov – sú to konštruktivistické schodiskové veže, okná radené do horizontálnych pásov, či štýlové kruhové okná, ako aj okrový keramický obklad. Najpozoruhodnejšia je však určite priestranná poštová hala zastrešená zaklenutým sklobetónom. Poštovú budovu považujú za prvú verejnú stavbu na Slovensku, ktorá bola postavená v modernom duchu. Ministerstvo pôšt a telegrafu patrilo v tom čase k investorom, ktorí najviac presadzovali modernú architektúru.

Ucelený komplex budov poštového a telegrafného úradu a riaditeľstva rádiožurnálu v Košiciach, navrhnutý Bohumírom Kozákom, bol prvou verejnou stavbou na Slovensku zbavenou historizmu. V interiéri haly sa prejavovalo to nové, o čo sa B. Kozák usiloval. Nesnažil sa vyvolať citový zážitok pomocou požičaných výtvarných prvkov. V civilnej každodennosti životných úkonov našiel impulz tvorivého úsilia a nový, nefalšovaný zdroj krásy. Každodenný život inšpiroval autora k vytvoreniu architektonicky pôsobivého priestorového usporiadania. Prehľadná konfigurácia prepážkovej haly bola určujúcim prvkom ušľachtilého základného rázu prejavu.

Niekoľko rokov po vzniku poštových budov v Košiciach sa B. Kozák vyjadril o poslaní architekta – o principiálnom význame sociálnych cieľov architektúry. Vo svojej úvahe napísal: „Demokratická současnost, hnuta křikem bídy a i voláním zjemnělého svědomí, konečně nyní v míře stále rostoucí chápe šíře a lépe úkoly architektury, jako jednoho z přemocných prostředků ve službě ne více některým, ale všem. Současný architekt, jehož posláním je přemáhati bytovou nouzi, asanovati nezdravé byty, stavěti nová zdravější a krásnější města, pracovati na stavbě škol, nemocnic, sanatórií, starobinců, ozdravoven, domovů, kolejí a jak se všechny ty úkoly moderního stavitelství sociálního jmenují, nemá proč závideti svým předchůdcům, třebas byli ve službách knížat a papežů. Ba naopak, jistě legie techniků přijímají tento rozdíl v úkolech s vděčností a pocitem úlevy a osvobození. V skutku je to osvobození architektovo! Může býti oddaným a nadšeným spolutvůrcem na velikém díle k dobru všech. Jeho atelier se stal Komenského dílnou lidskosti. Objímám vás, miliony, zpíval básník i hudebník. I architektovi je nyní dopřáno se připojiti k tomuto hymnu“.

Použité zdroje:

- Dulla, M., Moravčíková, H.: Architektúra Slovenska v 20. storočí, Slovart, Bratislava 2002

- Foltyn, L.: Slovenská architektúra a česká avantgarda 1918 – 1939, 1993

• 
  Dobový pohľad na budovu košickej pošty
• 
  Interiér poštovej haly
• Súčasný pohľad na budovu košickej pošty
  Súčasný pohľad na budovu košickej pošty
• Súčasný pohľad na budovu košickej pošty
  Súčasný pohľad na budovu košickej pošty
• Súčasný pohľad na budovu košickej pošty
  Súčasný pohľad na budovu košickej pošty