Frustrácia: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Automated import of articles |
deprivacia |
||
Riadok 1:
'''Frustrácia'''
Řádek 23 ⟶ 22:
[[oddialenie|oddialenie]]
== Frustrácia ==
Dobiehate na autobusovú zastávku z ktorej práve odchádza váš autobus. Ďalší ide za hodinu. Veľmi vás to rozčúli. Práve „zažívate“ situáciu frustrácie. S frustráciu sa v bežnom živote stretneme častejšie ako je nám milé.
Frustrácia (z lat. frustratio = klamanie) je vnútorný stav organizmu, ktorý vzniká, ak je nejaká dôležitá potreba síce vzbudená, avšak jej uspokojeniu sa kladie do cesty ťažko prekonateľná alebo neprekonateľná prekážka. Frustrácia je z pravidla podkladom agresie. Frustrácia je jedna z náročných životných situácií.
'''Kedy sme frustrovaný?'''
Keď nám k dosiahnutiu určitého cieľa bráni prekážka, ktorej odstránenie nie je v našich silách. Prekážka sa môže skrývať v nás alebo v okolitom prostredí. Môže nás frustrovať rada na pošte, zavretý obchod, čakanie na výsledok výberového konania či prijímacích skúšok. Frustrovaní môžme byť partnerom ktorý zas zrušil spoločnú večeru kvôli pracovným povinnostiam.
'''Ako sa cítime keď sme frustrovaný?'''
Pre všetky tieto situácie je typická práve naša bezmocnosť, odsúdenie k čakaniu, nečinnosti. Pritom je náš organizmus pripravený bojovať. Ale naráža na stenu. Frustrácia je tak spojená s nepríjemnými pocitmi ako napätie, hnev, sklamanie.
'''Ako reagujeme, keď sme frustrovaný?'''
Asi najčastejšie sa pokúšame „rozbiť stenu“, odstrániť prekážku s pomocou agresie. V našej kultúre a podmienkach používame slovnú formu agresie: nadávame na príčinu nášho hnevu, na celý svet, na seba. Môžeme náš hnev zamerať na okolie, na druhých (extrémny prípad je vražda) či proti sebe (v extrémnom prípade je to samovražda alebo samopoškodzovanie).
'''Alebo sú aj iné možnosti?'''
Môžme sa pokúsiť oklamať seba aj druhých. Odborne sa tomuto postupu hovorí uplatnenie obranných mechanizmov.
'''Obranné mechanizmy'''
Slúžia k tomu, aby sme sa necítili tak mizerne, keď sme zase v niečom neuspeli. Používame ich a ani si to neuvedomujeme. Uvediem pár príkladov.
'''Racionalizácia'''
K najznámejšiemu patrí racionalizácia. Rozumové zdôvodnenie, prečo sme neuspeli. Hovorí sa jej tiež „kyslé hrozno“ podľa známej bájky o líške ktorá mala chuť na hrozno. Viselo však pre ňu veľmi vysoko, nedosiahla na neho a musela si nechať prejsť chuť. A tak si frustrovaná líška osladila svoj neúspech tým, že presvedčila sama seba, že hrozno nestojí za námahu lebo je určite kyslé.
'''Sublimácia'''
Spoločnosťou neprijímané, odsudzované záľuby uplatníme v oblasti, kde prijímané sú. Ženy exhibicionistky v podstate neexistujú. Prečo? Môžu svoju túžbu (svoje nahé telo) predvádzať, ukazovať iným ľuďom v striptízovom klube a ešte majú za to obdiv a peniaze. Ale to neznamená, že všetky striptérky sú exhibicionistky.
'''Kompenzácia'''
Nahradíme nedosiahnuteľný cieľ dosiahnuteľným. Tak sa môže žena, ktorá nemôže mať deti, stať učiteľkou v materskej škôlke či byť pestúnkou..
'''Projekcia'''
Vlastné neprijateľné úmysly prisudzujeme druhým. Mladý muž je zamilovaný do istej slečny. Odmieta si však svoj cit pripustiť a presvedčí sám seba, že: „To nie som ja, kto je zamilovaný. To ona je zamilovaná do mňa!“
'''Regresia'''
Je návrat na nižší (poprípadne zaseknutie sa na jednom) vývojový stupeň, ktorému prirodzene prispôsobíme svoje chovanie, takže štyridsať ročný muž úspešný podnikateľ sa zrazu môže stať pubertálnym výrastkom so všetkými hlúpymi nápadmi, ktoré k tomuto veku patrí. Môže to byť prechodné a po určitom období opäť zmiznúť, alebo trvalé a jedinec už nikdy nedosiahne vyššieho vývojového stupňa.
'''Keď frustrácia trvá dlho môže to byť deprivácia'''
Ide o vážnejší, horšie napraviteľný stav – najčastejšie sa vyskytujúci u detí. Dieťa túži po objatí, po láske. Keď je nemilované, túži a čaká márne. Po mesiacoch, rokoch márneho čakania sa u neho rozvíja psychická deprivácia.
'''Keď život stráca zmysel alebo existencionálna frustrácia'''
Ide o najvážnejší typ frustrácie. Človek stratil zmysel života, stratil nádej v budúcnosť. Tu pomôže dobrá psychoterapia.
'''Ako sme odolní voči frustrácii, frustračné tolerancie'''
Každý z nás má inú odolnosť voči frustračným situáciám. Niekto kľudne čaká vo fronte, nepohne s ním rozhodnutie partnera, že z kina nebude zas nič. A niekto vyskakuje ako čert z krabičky. Miera odolnosti voči frustrácii je vrodená. Jedinec s nižšou frustračnou toleranciou jednoduchšie podlieha dôsledkom frustrácie. Nie je však bezmocný. Pravidelné vystavovanie frustračným vplyvom našu frustračnú toleranciu zvyšuje. Ľudia s vážnymi životnými problémami (napr. ťažko choré dieťa) sa spravidla nenechajú vyrušiť zo vzácneho kľudu banalitami. Umenie je rozlíšiť „malé“ a „veľké“ veci. „Malé“ veci nestoja za naše nepríjemné emócie.
| |||