Etnografické múzeum (Martin): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bronto (diskusia | príspevky)
tak najnovsie sa uz ani nekomunikuje
malá oprava
Riadok 1:
{{na úpravu}}
 
Autorom tejto stavby bol '''[[Milan Michal Harminc]],'''(1869 - 1964), ktorý koncom 20.storočia upúšťa od „ zdobenej “ klasicizujúcej [[architektúra|architektúry]]. S príchodom [[funkcionalizmus|funkcionalizmu]] ( už ako 60-ročný ) ďalšianadobúda jeho tvorba nadobúda nový výraz. Do popredia sa dostávajú čisté formy, plochá strecha a tiež vlastnosti nového materiálu.
 
V roku [[1929]], na rozhraní architektonických období, projektoval budovu Slovenského národného múzea v Martine. Na tento projekt bola vypísaná súťaž, ktorej sa Harminc zúčastnil s viacerými návrhmi.
Riadok 9:
Monumentalita bola podporená aj [[urbanizmus|urbanistickým]] riešením. Stavbu umiestnil na vyvýšenú terasu mesta ako [[dominanta|dominantu]] v osi ulice, vedenej priamočiaro z hlavného [[Martin|martinského]] námestia.
 
Nástupný priestor preklenul dlhým jednoramenným kamenným schodiskom, ktoré bolo rozdelené do 10 úsekov. Samotný objekt je riešený ako konštrukčný dvojtrakt v tvare písmena " T " , s variabilnými výstavnými priestormi. Hlavný komunikačný priestor sa nachádza v strede [[dispozícia|dispozície]], čo ponúka dobre predpoklady pre voľné inštalovanie [[Exponát|exponátov]]. Na vstupnú časť nadväzuje honosné trojramenné schodisko, ktoré vedie do výstavných miestností na poschodí. Na prízemí sú situované len pracovné priestory a potrebné vedľajšie vybavenie. Výstavné priestory na treťom podlaží sú zapustené do nízkej valbovej strechy zo [[železobetón|železobetónu]]. Osvetlenie zabezpečujú strešné svetlíky. Budova zastrešuje 37 miestnosti s výstavnou plochou 46000 m2. Realizácia bola ukončená v roku 1932, avšak inštalácia všetkých exponátov zabrala veľa času. Slávnostné otvorenie sa uskutočnilo až v roku [[1938]]. Toto múzeum patrí k najväčším múzeálnym stavbám na [[Slovenská republika|Slovensku]].