Sgrafito: Rozdiel medzi revíziami

'''Sgrafito''' (z talianskeho ''sgraffiare'' - škrabať) je grafická umelecká technika, pri ktorej dielo vzniká vyškrabávaním do viacvrstvovej hladenej omietky. Odškrabaním vrchnej omietky sa odkrýva spodná vrstva čím sa vytvára motív. Sgrafito vzniklo v [[Taliansko|Taliansku]] v období renesancie ako typický dekoratívny prvok tohto slohu a uplatňovalo sa najmä pri výzdobe fasád budov, neskôr aj v interiéroch.

 

== Princíp vytvárania sgrafita ==

[[Obrázok:Vytvorenie_sgrafito.jpg|right|250px|skica zobrazujúca princíp vytvorenia sgrafita|thumb]]

 

Okrem spomenutého postupu existuje aj technika vytvorenia sgrafita do jednofarebnej omietky. Po nanesení sa do jednofarebnej omietky vyškrabe obrazec, pričom dotknuté miesta ostávajú drsnejšie a ináč reflektujú svetlo, čo má v konečnom dôsledku podobný efekt ako iná farebnosť. Okrem toho sa časom rozdiel ešte umocní, pretože na zdrsnených plôškach obrazu sa zachytávajú nečistoty, následkom čoho ešte viac stmavnú.

V období renesancie sa vo veľkej miere používal na povrchové úpravy opracovaný kameň a vytvárala sa tzv. kamenná bosáž. Sgrafito umožňovalo dosiahnuť podobný efekt oveľa lacnejšie a jednoduchšie pomocou plasticky pôsobiaceho ornamentu pripomínajúceho jednotlivé kvádre. Oproti iným riešeniam bolo aj pomerne odolné voči poveternostným vplyvom.

 

== Vznik a rozšírenie sgrafita ==

Sgrafito sa vyskytovalo predovšetkým v severných častiach Talianska. Jeho zrod spadá pravdepodobne do 16. storočia. Za jeho údajného vynálezcu je ozančovaný Ouden Feltrini, no iný zdroj poukazuje na maliara z Florencie - di Cosimu. Podľa nemeckej Wikipedie sa však technika sgrafita používala v Nemecku (Marburg a Wetterau) ako jednoduchá ľudová technika už v 13. storočí.

Na Slovensko sa sgrafito dostalo spolu s talianskymi majstrami, ktorí tu pôsobili. Rozšírilo sa najmä v oblasti banských miest na stredom Slovensku a v spišských mestách. Uplatnilo sa najmä na verejných budovách a na fasádach šľachtických sídel.

 

== Grafické motívy ==

Júlia Takátsová a Ľubica Veľasová uvádzajú vo svojom článku "Sgrafitová výzdoba kaštieľa v Ladomerskej Vieske" publikovanom v revue Pamiatky a múzeá 1999/1 rozdelenie sgrafita do troch základných skupín:

 

Thurzov dom v Banskej Bystrici

Zvonica v Kežmarku

 

== Súčasné sgrafito ==

V súčasnej dobe a súčasnej architektúre sa sgrafito objavuje na fasádach budov alebo v interiéroch skôr iba zriedka a väčšinou je to vo forme umeleckého diela, ktoré je už v inom vzťahu k architektúre ako to bolo v období jeho najväčšieho rozkvetu. Sú to skôr obrazy v kontexte moderného súčasného umenia, abstraktné kompozície

a experimenty.

 

==Literarne pramene ==

Koch, W.: Malý lexikon architektúry; Bratislava, 1975, s.178

 

 

nemecká Wikipedia: http://de.wikipedia.org/wiki/Sgraffito

česká Wikipedia: http://cs.wikipedia.org/wiki/Sgrafito