Socialistický realizmus v architektúre na Slovensku: Rozdiel medzi revíziami

 

V povojnovom období, v rámci materiálovej základne, ekonomických faktorov, stavby sa realizovali z tehly, dreva, zväčša tých najjednoduchších. Bol to racionálny prístup, kde išlo hlavne o úspornosť. Narastala však nespokojnosť, často sa vyčítala absencia výtvarného aspektu a kompozície.

 

V '''apríli''' roku '''1948''' sa v Prahe konal zjazd takzvanej národnej kultúry, ktorého následné ustanovenia platili aj pre architektúru, i keď spomenutá nebola. Bolo v podstate logické, že socialistický realizmus nastúpil, politická situácia nič iné nedovoľovala. Otázky estetického vnímania začal určovať štát, ako pri všetkých totalitných režimoch. Zasiahol do teritória umelca s požiadavkami na reprezentáciu moci, odraz predstáv o reálnom svete.

 

Pre socialistický realizmus sa používa aj slangový výraz sorela, kde podľa slabík '''so''' znamená socialistický, '''re'''– realizmus a '''la''' - od priezviska Lakomý. [[Zdeněk Lakomý]] bol zástancom stalinskej československej architektúry. Toto pomenovanie vraj vytvoril architekt [[Josef Havlíček]].

 

Čo sa týka výrazu, uplatňoval sa '''monumentalizmus''', preberali sa '''klasicizujúce formy''', historizmus, presadzovala sa umelecká stránka architektúry. V podstate cielene vybrané formy, ktoré mali reprezentovať oficiálnu ideológiu.

 

- Projekt mesta '''Nová Dubnica''' od [[Juraja Krohu]], niekedy iba s pomenovaním Návrh socialistického mestečka. Návrh vychádzal z prísnej symetrie, ktorá bola v konflikte s terénom a celkovým prostredím, tiež obytné budovy mali monumentalistické tendencie.

 

Medzi stavbami, ktoré sa realizovali bolo málo tých, ktoré spĺňali politické ambície. Predstavy vystihujúce ideológiu chýbali, čím sa ťažko nariadenia plnili.

 

V rámci nich '''sa zvyčajne prvá cena neudeľovala'''. Súťaže boli prostriedkom propagandy, boli priestorom pre kritiku, hľadaním správnych prejavov pre socialistický realizmus.

 

-Tiež sa na teoretickom poli súťaží riešila '''dostavba Gottwaldovho námestia''' v Bratislave v roku '''1954'''

 

Medzi kladné stránky tohto obdobia patrí obnovenie vydávania '''časopisu Projekt''', o architektúre, tiež '''časopis Výtvarný život'''v spolupráci s výtvarnými umelcami. V roku 1953 bola zriadená [[Slovenská akadémia vied]], kde sa rozvíjala aj vedecká činnosť. O architektúre sa viedli diskusie, semináre o problémoch v rámci architektúry. Bola snaha vyvolať záujem o architektúru aj zo strany širokej verejnosti, aj keď v dôsledku politickej ideológie.

 

Koniec obdobia, prípadne doznievanie nastáva po takzvanej '''II. Všezväzovej konferencií pracovníkov vo výstavbe''' uskutočnené v '''Moskve''', kde odzneli kritické vyjadrenia smerované na socialistický realizmus. Bol to však '''dôsledok Stalinovej smrti''', ktorá znamenala obrat v spoločnosti.

 

Obdobie pomerne krátke, totalitné, s celou škálou emócií v rámci svojho trvania, po ňom, dnes. No zložkou kultúry, ktorá reflektuje jednu zo stránok dejín 20. storočia.

 

== Literatúra ==

 

[[Kategória:Architektúra]]