Eugen Kramár: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d riesnie sortovania v kategoriach v Osud wikiprojekte {{DEFAULTSORT:Kramár, Eugen}} |
životopis, neľahký život eugena kramára, významné diela |
||
Riadok 15:
== Životopis ==
Pôsobil ako architekt, autor návrhov mnohých verejných budov. Autor administratívnej budovy Stredoslovenských elektrární v Banskej Bystrici. Vysokoškolský pedagóg STU v Bratislave. Politicky prenasledobaný a väznený. Nositeľ ceny Emila Belluša.
Narodil sa 5. mája [[1914]] v [[Devici]] (okres Zvolen) v rodine evanjelického kňaza (otec Cyril, matka Valéria), ako druhý zo štyroch súrodencov (brat a dve sestry).
Roku [[1920]] sa s rodičmi presťahoval do [[Vrútok
V rokoch [[1933]] - [[1938]] absolvoval štúdium architektúry na [[Vysokej škole architektúry a pozemného staviteľstva ČVUT v Prahe]].
Roku [[1941]] sa oženil. S manželkou Ruženou mal dcéru Zinu a synov Ivana a Cyrila.
[[1941]] - [[1942]] pracoval v [[stavebnej spoločnosti Tatra]]
Roku [[1942]] - [[1947]] založil s [[Štefanom Lukačovičom vlastný architektonicky ateliér.
Roku [[1947]] ho [[Emil Belluš]] pozýva k účasti na zakladaní [[Fakulty architektúry SVŠT v Bratislave]].
V rokoch [[1947]] - [[1950]] pôsobí ako profesor [[Fakulty architektúry SVŠT v Bratislave]].
Roky [[1950]] ho v rámci stalinskej perzekúcie nespravodlivo obvinia a odsúdia na 14 -rokov väzenia vrátane konfiškácie majetku.
Roku [[1950]] - [[1960]] nespravodlivo odsúdený a väznený (vo väzení projektuje, napr. [[Kláštor Barnabitiek]] na [[Hradčanoch v Prahe]]).
Roku [[1960]] ho po desiatich rokoch v rámci amnestie prezidenta z väzenia prepustili
Roku [[1964 dostal Eugen Kramár vyznamenanie Za zásluhy o výstavbu
V rokoch [[1960]] - [[1967]] pracoval ako vedúci projektant v [[Stavoprojekte v Košiciach.
Roku [[1967]] bol rehabilitovaný. Spolu založil združenie projektových ateliérov pri [[Zväze slovenských architektov v Bratislave]].
Roku [[1971]] v čase normalizácie ho vylúčili zo [[Zväzu slovenských architektov]] a opätovne pozbavili občianskych a ľudských práv.
V rokoch [[1971]] - [[1984]] pracoval ako projektant v [[Štátnom projektovom a typizačnom ústave v Bratislave]].
V rokoch [[1984]] - [[1990]] bol hlavným architektom [[Slovenského zväzu výrobných družstiev]].
Roku [[1990]] sa stal laureátom [[Ceny Emila Belluša]] [[Spolku architektov Slovenska]]
Roku [[1993]] napísal a vydal knihu [[Umenie života]]
V roku [[1995]] udele¬nie titulu Dr. h. c. ([[čestný doktorát Slovenskej technickej univerzity]]).
[[1990]] - [[1996]] autorizovaný architekt.
Roku [[1996]] štátne vyznamenanie Za rozvoj slovenskej architektúry
Mestské zastupiteľstvo [[Vrútky]] na svojom zasadnutí [[26. 2. 1992]] schválilo udelenie titu¬lu Čestný občan mesta Vrútky.
Zomrel 30. decembra [[1996]] na [[Bratislavskom hrade pri preberaní vysokého vyznamenania]].
Pochovaný je na cintoríne vo [[Vrútkach]].
== Neľahký život Eugena Kramára ==
Nie veľa slovenských architektov prežilo taký zložitý a zároveň plodný život ako Eugen Kramár.
Budúci architekt, pochádzal z významnej evanjelickej rodiny, podobne ak jeho rovesníci túžiaci po architektonickom vzdelaní študoval na [[Českom vysokom učení technickom v Prahe]].
Päť rokov nato so [[Štefanom Lukačovicom]] zakladá samostatnú architektonickú kanceláriu, projektuje a realizuje prvé objednávky avšak už roku [[1947]] ho [[Emil Belluš]] pozýva, aby mu pomohol založil samostatnú [[Fakultu architektúry]] v rámci [[Slovenskej vysokej školy technickej v Brati¬slave]].
Žiaľ, ako profesor tu pôsobil len do rok [[1950]], keď ho spolu s väčšinou jeho rodiny zatkli a v skupinovom vykonštruovanom pro¬cese následne nespravodlivo odsúdili na štrnásť rokov väzenia a väčšiu časť výkonu trestu strávil v pražskej väznici na Pankráci. Tvorivú prácu však , neprerušil ani vo väzení, kde vypracoval niekoľko projektov. Tu v tzv. bas projekte využili svoje tvorivé schopnosti a mohol projektovať. Z tohto obdobia Kramárovej tvorby pochá¬dza rekonštrukcia [[kláštora barnabitiek v Prahe]] a deväť bytových domov na [[Žižkove]].
Hoci ho po desiatich rokoch z väzenia prepustili, [[amnestia]] sa netykala skonfiškovaného majetku a možnosti návratu do Bratislavy.
Jeho novým pôsobiskom sa stali [[Košice]] a pracoviskom tamojší [[Stavoprojekt]]. Práve tu projektoval mnoho významných stavieb realizovaných vo [[Vysokých Tatrách.
Bol typickým predstaviteľom [[funkcionalizmu]], pričom mu bola nesmierne blízka [[fínska architektúra]] pre vzťah k prírode, jednoduchosť a používané materiály. Po rehabilitácii roku [[1967]] sa mohol späť vrátiť do Bratislavy, kde sa spolupodieľal na založení Združenia projektových ateliérov pri [[Zväze slovenských architektov]].
Už roku [[1971]] bol jeho tvorivý rozlet opäť násilne prerušený. Vylúčili ho zo [[Zväzu slovenských architektov]] a pozbavili občianskych aj ľudských práv. Roku [[1990]] pracoval ako architekt v [[Štátnom projektovom a typizačnom ústave]] a neskôr v projektovom ústave [[Slovenského zväzu výrobných družstiev v Bratislave]].
Až po roku [[1989]] sa dočkal plného uznania, keď ho poctili titulom [[doctor honoris causa]], Cenou Emila Belluša a napokon vysokým vyznamenaním Pocta ministra kultúry, pri preberaní ktorého na [[Bratislavskom hrade náhle zomrel]].
== Láskavý a ľudský ==
Osud, ktorý sa s Eugenom (Jenkom) Kramárom nemilosrdne zahral, nemohol nezanechať stopy na jeho živote. Zrejme iba viera, morálno-vôľové vlastnosti a charakterové črty, pevné rodinné zázemie a okruh najbližších priateľov a spolupracovníkov mu pomohli prekonať peripetie, ktoré by spísal azda len skúsený dramatik. Napriek tomu tento nesmierne ľudsky hodnotný a všestranne nadaný človek, ktorý nielen projek¬toval domy, ale aj prekrásne kreslil a maľoval najmä akvarely, ba aj písal básne, si nik¬dy nesťažoval na svoj ťažký osud. Tí, ktorí ho poznali, vedia, že bol prísny na seba, ale aj na svoje okolie. Vyžadoval vždy perfektne odvedenú prácu, nikdy však vedome neublížil. Bol cieľavedomý, nekompromisný, ale zároveň láskavý a ľudský. Azda aj preto zanechal za sebou také významné dielo.
== Spolupráca so sochárom [[Rudolfom Pribišom]] ==
K významným etapám tvorby Eugena Kramára patrí aj obdobie výnimočnej spolupráce so sochárom [[Rudolfom Pribišom]] v rokoch [[1975]] — [[1982]], s ktorým výtvarne dotvoril námestia v [[Rajci]], [[Rajeckých Tepliciach]], [[Starej Turej]] a [[Prievidzi]]. Ich vzťah mal aj hlboko ľudský rozmer, pričom R Pribiš na rozdiel od E. Kramára nemal zďaleka taký ťažký život a ideovo predstavo¬val opačný názorový pól. Napriek tomu si títo jedineční ľudia rozumeli odborne aj ľudsky a zachovávali si vzájomnú úctu.
== Významné diela ==
* [[Slovenská národná banka v Bratislave]] a [[divadlo R O. Hviezdoslava]], P 1943, R. 1943 -1955, (so Š, Lukačovičom);
* [[Budova Ústrednej poštovej správy Bratislava]], súťaž -1. cena 1946, R. 1951, (so Š. Lukačovičom);
* [[Administratívna budova Fondu národnej obnovy, Dobrovičova ul., Bratislava]], P. 1947, R. 1952, (so Š. Lukačovičom);
* [[Administratívna budova Ústredného riaditeľstva štátnych lesov, Staromestská ul., Bratislava]], R 1947, R. 1950, (so Š. Lukačovičom);
* [[Budova Zboru národnej bezpečnosti, Račianska ul. Bratislava]], P. 1948, R. 1951, (so S. Luka¬čovičom);
* [[Štátna banka v Trenčíne]], P. 1943, R. 1949, (so Š. Luka¬čovičom);
* [[Pošta s bytovými domami v Trnave]], P. 1949, R. 1953, (so S. Lukačovičom);
* [[Rekonštrukcia divadla v Trnave]], R 1947, čiast. 5; 1952, (so Š, Lukačovičom);
* [[Nemocnica na Myjave]], P. 1944, R 1950, (so Š. Lukačovičom);
* [[Športový areál s mostíkmi, lanovkami, bežeckými traťami, dvoma lyžiarskymi sedačkami na Solisku]], R. 1970, (s [[J. Šprlákom]]);
* [[Hotel FIS]], [[Štrbské Pleso]], R. 1970;
* [[Horská služba]] v [[Starom Smokovci]], R. 1966; [[ČEDOK v Starom Smokovci]], R. 1967;
* [[Hotel URÁN]] [[Tatranská Lomnica]]. R. 1973;
* [[Barnabitky na Hradčanskom nám. Praha]] a [[rehabilitácia kláštora]], R. 1958 [[9 bytových domov v Prahe - Žižkov]]
* [[Železničná stanica Štrbské Pleso]] R. 1970, (s T. Kleinom);
* [[Eurocamp FICC v Tatran. Lomnici]], R. 1974, (s [[A. Valentovičom]], [[E Csellághom]]);
* [[Bytové domy]] [[Pod Lesom v Smokovci]], R. 1969, (s [[T. Kleinom]])
* Školy v Zlatých Moravciach, Poprade, Košiciach, Rudníku, Hrnč. Zalužanoch; Umenie života.
* [[SAS, Bratislava 1994]]
== Literatúra ==
Řádek 21 ⟶ 84:
== Externé odkazy ==
* {{OsudBB}}
== Použitá literatúra ==
* Časopis Projekt 33, rok 1991, číslo 3, str. 34-37
* DULLA, M. – MORAVČÍKOVÁ, H. H.: Kto je kto v architektúre na Slovensku. Bratislava, 1995, s. 82 - 83
* DULLA, M. et all.: Majstri architektúry. Vydavateľstvo Perfekt , Bratislava, 2005
* Petrík, B.: Evanjelická encyklopédia Slovenska. Bratislava: BoPo 2001, s. 178.
{{Osud na úpravu}}
| |||