Ján Horárik: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
Adrian (diskusia | príspevky)
wiki
Riadok 1:
'''Ján Horárik''' (* [[19. máj]] [[1808]] ([[Bánovce nad Bebravou]]),- † [[20. máj]] [[1864]]) bol maďarský filozof slovenského pôvodu. Pôsobil ako katolícky kňaz na Slovensku, neskôr odišiel do Maďarska, kde strávil väčšinu svojho života. Vo svojich filozofických prácach sa opieral o ([[BanskáLudwig BystricaFeuerbach|L. Feuerbacha]])).
 
Narodil sa v Bánovciach nad Bebravou 19.mája 1808, jeho otec mal sedem detí a bol súkeníkom. Od r.1827 študoval v ústrednom katolíckom seminári v Pešti. Tu sa stal spoluzakladateľom maďarskej bohosloveckej rečovej spoločnosti.
Od r.1827 študoval v ústrednom katolíckom seminári v Pešti. Tu sa stal spoluzakladateľom maďarskej
bohosloveckej rečovej spoločnosti.
 
V seminári bol Horárik do roku 1829, potom odchádza do [[Nitra|Nitry]], na Turíce, kde bol v roku 1831 je vysvätený. V roku 1837 opúšťa pastoračnú činnosť a odchádza do Pešti, kde pôsobí ako súkromný vychovávateľ. V roku 1848 pracoval ako žurnalista v Zerffiho časopise ''Der Ungar''. Keď sa tento časopis stal vládnym orgánom, prešiel do časopisu ''Der 14. april'', súčasne bol stálym spolupracovníkom radikálneho časopisu ''Március tizenötödike'' a prispieval aj do slovenského vydania časopisu ''[[Prjateľ ľudu]]'', ktorý vychádzal až do mája 1849. Bol aktívnym účastníkom revolučných udalostí v rokoch 1848-49. Neskôr bol prenasledovaný a nesmel publikovať. Publikoval pod menami iných osôb. Venoval sa písaniu príbehov z histórie, do ktorých pašoval svoje názory a v metaforách hovoril o súčasnosti. Z toho obdobia je i myšlienka, ktorej platnosť trvá dodnes
V seminári je Horárik do r.1829, potom odchádza do Nitry, na Turíce r.1831 je vysvätený. V r.1837
:''Ak je človek bigotne nacionalistický alebo bigotne veriaci, je schopný podlých činov - bez toho, aby sa jeho svedomie ozvalo, ba dokonca s tým presvedčením, že koná veľkú, vznešenú službu národu, či Bohu.''
opúšťa pastoračnú činnosť a odchádza do Pešti, kde pôsobí ako súkromný vychovávateľ.
V roku 1848 pracoval ako žurnalista v Zerffiho časopise "Der Ungar". Keď sa tento časopis stal
vládnym orgánom, prešiel do časopisu "Der 14.april", súčasne bol stálym spolupracovníkom
radikálneho časopisu "Március tizenötödike" a prispieval aj do slovenského vydania časopisu
"Prjateľ ľudu", ktorý vychádzal až do mája 1849.
 
Zomrel 20. mája 1864 v Banskej Bystrici, kde je aj pochovaný.
Bol aktívnym účastníkom revolučných udalostí v rokoch 1848-49. Neskôr bol prenasledovaný a nesmel
publikovať. Musel publikovať pod menami iných osôb. Venoval sa písaniu príbehov z histórie, do
ktorých pašoval svoje názory a v metaforách hovoril o súčasnosti.
Z toho obdobia je i myšlienka, ktorej platnosť trvá dodnes:''"Ak je človek bigotne nacionalistický
''alebo bigotne veriaci, je schopný podlých činov - bez toho, aby sa jeho svedomie ozvalo, ba''
''dokonca s tým presvedčením, že koná veľkú, vznešenú službu národu, či Bohu"''
 
Zomrel 20.mája 1864 v Banskej Bystrici, kde je aj pochovaný.
 
[[Kategória:Narodenia v 1808|Horárik, Ján]]
[[Kategória:Úmrtia v 1864|Horárik, Ján]]
[[Kategória:Maďarskí filizofi|Horárik, Ján]]