Ödön Lechner: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
doplnenie odkazov
kategórie
Riadok 1:
'''Edmund Lechner''' narodil sa [[27. 8. 1845]] v [[Budapešť|Budapešti]], zomrel 10.6. [[1914]] v Temži. Architekt s koreňmi v [[Bajern|Bajerne]] a neskôr pôsobiaci v [[Ma+darskoMaďarsko|Maďarsku]] a na [[Slovensko|Slovensku]] sa za svoj život zaslúžil o vytvorenie širokej škály budov, hlavne v [[secesia|secesnom]] období. Edmund Lechner nepatril hneď ku známym secesným architektom. Študoval na reálke , v roku [[1865]] na [[VŠT]] v [[Budín|Budíne]], [[1866 - 68]] v [[Berlín|Berlíne]]. Začiatky jeho kariéry siahajú do [[Francúzko|Francúzska]], kde sa v ateliéri [[C. Parent|C. Parenta]] venoval najmä [[reštaurátorstvo|reštaurátorstvu]] a [[ochrana pamiatok|ochrane pamiatok]].
 
'''Edmund Lechner''' narodil sa [[27. 8. 1845]] v [[Budapešť|Budapešti]], zomrel 10.6. [[1914]] v Temži. Architekt s koreňmi v [[Bajern|Bajerne]] a neskôr pôsobiaci v [[Ma+darsko|Maďarsku]] a na [[Slovensko|Slovensku]] sa za svoj život zaslúžil o vytvorenie širokej škály budov, hlavne v [[secesia|secesnom]] období. Edmund Lechner nepatril hneď ku známym secesným architektom. Študoval na reálke , v roku [[1865]] na [[VŠT]] v [[Budín|Budíne]], [[1866 - 68]] v [[Berlín|Berlíne]]. Začiatky jeho kariéry siahajú do [[Francúzko|Francúzska]], kde sa v ateliéri [[C. Parent|C. Parenta]] venoval najmä [[reštaurátorstvo|reštaurátorstvu]] a [[ochrana pamiatok|ochrane pamiatok]].
 
== Pôsobenie ==
Řádek 12 ⟶ 11:
 
J.O. Lechner pri čiastkovej úprave mesta Bratislava navrhol budovu školy na Grosslingovej ulici. Ako je už u autora zvyčajné, taktiež pre dobu v ktorej tvoril, evidujeme na tejto stavbe prvky, ktoré doslova rozpoznávajú autorstvo tejto stavby. Bohato zdobená členená fasáda s rustikálnymi motívmi. [[Pilastre]], okenné lemovania esteticky dotvárajú fasádu dnešného gymnázia.
 
Hneď v susedstve navrhol na Bezručovej ulici budovu kostola. Dnešný [[modrý kostolík]], ktorý je zaradený do mnohých bratislavských turistických sprievodcov a javí sa ako Kontrolný bod hlavného mesta. Je zasvätený [[sv. Alžbeta uhorská|sv. Alžbete Uhorskej]]. Hlavná mecénka stavby [[grófka Gabriela M. Szapáryová]] zabezpečila prenesenie relikvií svätej Alžbety z Viedne A uloženie do Bratislavského kostola slávnostne vysväteného [[11. októbra 1913]]. Dispozične je riešený v duchu starých tradícií a historických slohových inšpirácií. Dominantou je valcovitá veža vysoká 36,8 m s [[kupola|kupolou]] a polygonálnou [[apsida|apsidou]], ku ktorej je pripojená [[sakristia]]. Objekt je fasádne riešený modrou [[mozaika|mozaikou]], ktorá sa vyskytovala skôr vo východoslovanskej renesancii a strecha je pokrytá glazovanou škridlou, ktorá reprezentuje byzantskoorientálnu koncepciu . Tradičný alžbetínsky námet je s kvetmi zachytený aj pri výzdobe interiéru chrámovej lode. Pôvodne tu stál aj mramorový reliéf od Alojza Rigeleho zobrazujúci kráľovnú Alžbetu.
 
Lechner spolu s kostolíkom navrhol aj faru, ktorá kostolu v minulosti kostolu slúžila.
Na začiatku 20. storočia výrazne ovplyvnil väčšinu významných zástupcov maďarskej architektúry. [[Béla Málnai]] a [[Béla Lajta]] pracovali v Lechnerovom ateliéri a tvorili architektúru v Lechnerovom nezvyčajnom novom štýle. Spoločne vypracovali aj projekt [[Vila Sipeky]], Budapešť ( 1905 ). Obytný dom na Irányiho ulici v centre Budapešti. Nezvyčajná sieťovo tvarovaná spevnená fasáda imituje vplyv viedenskej architektúry, ktorú sa [[Vágó]] (Lechnrov kolega) pokúsil dosiahnuť. Zvláštnosťou tejto stavby je vertikálne ukončenie budov vežovo ukončenou atikou.
 
V Maďarsku Lechner orientoval budapeštianskú architektúru na pozoruhodné prvky, ktoré sa aj pri vytváraní formy prejavilo na stavbe umeleckého múzea ( 1891 – 1896 ) . Zameral sa hlavne na orientálne [[ľudové umenie]], ktoré malo priniesť do architektúry nový obraz. Taktiež aj farebnosť v tomto štýle zohrávala svoju úlohu. Konkrétne túto stavbu Lechner odlišuje od iných výškou, rozmanitou strechou a [[kupola|kupolami]] z drahých škridiel a orientuje ho k nerovnochodnosti orientu ako [[Dogenov palác vo Venedig]], ktorý sa smerom hore stále viac zužoval v priečne lomených stále dôležitejších stenových plôchách vo vzorovaní asociovanom texturovaní materiálu. Veľké stredové okno je zhodou okolností dôkazom Dogensplastu, ktorého je tiež čitateľné na jednej z inej reprezentatívnej stavbe Monarchie, [[Winerov dom]] firmy [[Portois a Fils]] od [[Maxa Fabianiho]] z roku [[1900]].
 
[[Geologický inštitút v Budapešti]] ( 1896 – 1899 ) a jeho fasáda, pripomína Maďarsko renesančnú architektúru. Tu Bola po prvý krát, v konečnej forme, badateľná jedinečnosť tvorby Edmunda Lechnera a to v dekorovaní fasádnych prvkov. Je to veľmi dobrý príklad vyplnenia fasády z hľadiska funkčného využitia. [[Skelet]] obalený secesnou fasádou, ktoré do seba esteticky zapadajú, je na svoju dobu nezvyčajný úkaz. Zo začiatku boli Lechner a [[Wagner]] pod nátlakom kritiky spoločnosti. V modernej architektúre sa tento prvok uplatnil.
 
== Použitá literatúra :==
* http://www.csu-online.net/isen/Themen/index.htm
Použitá literatúra :
* http://kunde4.informedia.de/de/index.php/Lechner,_Edmund
* http://www.clevelandmemory.org/Hungarians/supplement3.htm
* http://www.mke.hu/lyka/13/454-468-kronika.htm
* http://www.logoi.com/budapest/hungary/left_bank_of_danube_21.html
* http://web.artprice.com/artistdetails.aspx?idArti=MjcwNTQyNjY2ODM2NzI=&src=3
* http://web2.cylex.de/suche/deutschland/ort-/plz-/l1cy1-d_ort1cy1--plz1cy1-_name1cy1-lechner-s1.html
* http://www.ocmusic.org/bibliographie.htm
* http://mdz1.bib-bvb.de/cocoon/bayern/zblg_wiese/letter/a_4
* Ján Lacika, Bratislava a okolie- turistický sprievodca, vydavateľstvo PRÍRODA, s.r.o. 2004, Bratislava
* Ákoš Moravánsky, Die architektur der donnaumonarchie, vydavateľstvo COLVIA 1988, Berlin
* Andrej Szonyi, Tak rastie Bratislava, vydavateľstvo PALLAS 1978, Bratislava
* Architektúra na Slovensku 1848 – 1918, Martin Kusý, vydavateľstvo BRADLO a.s. 1995 Bratislava
 
{{DEFAULTSORT:Lechner, Edmund}}
 
[[Kategória:Narodenia v 1845]]
http://www.csu-online.net/isen/Themen/index.htm
[[Kategória:Úmrtia v 1914]]
http://kunde4.informedia.de/de/index.php/Lechner,_Edmund
[[Kategória:Maďarskí architekti]]
http://www.clevelandmemory.org/Hungarians/supplement3.htm
http://www.mke.hu/lyka/13/454-468-kronika.htm
http://www.logoi.com/budapest/hungary/left_bank_of_danube_21.html
http://web.artprice.com/artistdetails.aspx?idArti=MjcwNTQyNjY2ODM2NzI=&src=3
http://web2.cylex.de/suche/deutschland/ort-/plz-/l1cy1-d_ort1cy1--plz1cy1-_name1cy1-lechner-s1.html
http://www.ocmusic.org/bibliographie.htm
http://mdz1.bib-bvb.de/cocoon/bayern/zblg_wiese/letter/a_4
Ján Lacika, Bratislava a okolie- turistický sprievodca, vydavateľstvo PRÍRODA, s.r.o. 2004, Bratislava
Ákoš Moravánsky, Die architektur der donnaumonarchie, vydavateľstvo COLVIA 1988, Berlin
Andrej Szonyi, Tak rastie Bratislava, vydavateľstvo PALLAS 1978, Bratislava
Architektúra na Slovensku 1848 – 1918, Martin Kusý, vydavateľstvo BRADLO a.s. 1995 Bratislava