Finančný palác (Žilina): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
štylistika
Kandy Talbot (diskusia | príspevky)
d u
Riadok 1:
{{Na úpravu}}
 
'''Finančný palác''' je administratívna budova, ktorá bola navrhnutá pre finančné úrady mesta [[Žilina|Žilina]].Je dielom architekta [[Michal Maximilián Scheer|Michala Maximiliána Scheera]] /1902 – 2000/ predstaviteľa modernej architektúry a urbanizmu na Slovensku tvoriaceho v duchu funkcionalistickej architektúry. Finančný palác sa považuje za najlepšiu stavbu jeho tvorby. Bol víťazným návrhom na súťaži v roku 1929. Realizácia prebehla 1930 – 1931.
== Finančný palác ==
 
Finančný palác je administratívna budova, ktorá bola navrhnutá pre finančné úrady mesta [[Žilina|Žilina]].Je dielom architekta [[Michal Maximilián Scheer|Michala Maximiliána Scheera]] /1902 – 2000/ predstaviteľa modernej architektúry a urbanizmu na Slovensku tvoriaceho v duchu funkcionalistickej architektúry. Finančný palác sa považuje za najlepšiu stavbu jeho tvorby. Bol víťazným návrhom na súťaži v roku 1929. Realizácia prebehla 1930 – 1931.
 
== Opis budovy ==
Finančný palác sa nachádza neďaleko historického centra Žiliny, na úzkom ostrouhlom pozemku. Pôdorys stavby je v tvare písmena A a je ohraničený tromi ulicami. Najužšiu časť pozemku zvolil architekt za najdôležitejšiu a umiestnil tam hlavné nárožie budovy. Nárožie pôsobí svojou monumentalitou ako samostatná časť budovy. Bočné fasády majú pravidelné vertikálne členenie lizénami a sú potlačené do úzadia. Hlavná fasáda je polkruhového pôdorysu, zvýraznená a zároveň odľahčená portikom, ktorý podopierajú štyri pravouhlé stĺpy. Nad ním je umiestnený mohutný zasklený polvalec,za ním je v interiéri umiestnené schodisko. Presklené schodisko ostro kontrastuje s hladkou travertínovou stenou, s ktorej vychádza. Práve pre dominantný polvalec, sa hľadala súvislosť so sovietskymi konštruktivistami, ktorý podobne komponovali hmoty. V prípade Finančného paláca však nejde o ideovú súvislosť, ale len o najlogickejšie využitie danej parcely.V pôvodnom návrhu boli štyri nadzemné podlažia. Zasklený polvalec bol povýšený nad hmotu celej budovy čím bola jednoznačne daná jeho dominantnosť vstupného nárožia. Kompozičná hierarchia hmôt v exteriéry sa priamo odráža aj v dispozícii. Hlavná vertikálna komunikácia je sústredená v najužšej časti pozemku. Po oboch stranách bočných fasád sú umiestnené kancelárske priestory, ktoré v strede oddeľuje átrium.
== Konštrukčné riešenie ==
Konštrukčne je celá budova riešená ako železobetónový skelet, vyplnený izolačným murivom z tvárnic Isostone. Na predelenie interiéru sú použité ľahko posuvné priečky. Celá dispozícia vychádza z konštrukčného dvojtraktu, ktorý ústi do nárožia budovy. Súťažný návrh, s ktorým architekt Scheer vyhral, mal prednú časť fasády ešte viac zvýraznenú a ostatná časť budovy bola prekrytá nízkou sedlovou strechou.
 
== Prestavby ==
V 40.rokoch 20.storočia bol Finančný palác necitlivo dostavaný dodatočnou nadstavbou piateho nadzemného podlažia. Táto dostavba spôsobila, že vstupné nárožie stratilo svoju monumentálnosť a bolo pohltené do hmoty celej budovy. V 50.rokoch bolo číre sklo zasklievajúce schodisko vymenené za farebnú vitráž, ktorú navrhol akademický maliar F.Kráľ. Neskoršie úpravy Finančného paláca boli tiež skôr nešťastné a odobrali mu na jeho architektonickom výraze, ktorý mu vpečatil autor. V súčasnosti by ste darmo hľadali na fasáde travertínový obklad, ktorý vystriedala omietka žltej farby. Presklený polvalec, ktorý bol zasklený priehľadným sklom vystriedalo reflexné sklo s iným rastom delenia sklenených tabúľ. Monumentálnosť a samostatnosť budovy je potlačená aj prepojením skleneným nadchodom s vedľajšou budovou v bočnej uličke.
Řádek 16 ⟶ 14:
 
== Zoznam použitej literatúry ==
<br# />1. Dulla M., Moravčíková H.: Architektúra Slovenska v 20.storočí, vyd.: Slovart 2002
<br# />2. Dulla M., Stachova M., Pohaničová J., Krivošová J., Vodrážka P., Moravčíková H., Lukáčová E.: Majstri architektúry, vyd.: Perfekt 2005
<br# />3. Dulla M.: Slovenská architektúra od Jurkoviča po dnešok, vyd.Perfekt 2007
<br# />4. časopis ASB 12/2006 autor článku: prof. Štefan Šlachta
<br />5. # www.zilina.sk
<br />6. # Kubičková K.: Michal Maximilián Scheer-architektonické dielo /katalóg výstavy/, vyd.SAS a SND 1993
<br />7. # Dulla M.,Moravčíková H.,Kubičková K. a i.:DOCOMOMO.Architektúra a urbanizmus, 1995, 1/2
 
<br />[[Kategória:Stavby v Žiline]]