Adolf Loos: Rozdiel medzi revíziami

Po troch rokoch odchádza za prácou do Spojených štátov, kde pracuje ako umývač podláh a riadov.Navštívil Filadelfiu, [[New York]] a [[Chicago]]. V Chicagu sa živo diskutovalo o otázkach architektúry, dôvodom bola svetová výstava (1983). Práve diskusia o ornamente podnietila Loosa k úvahám na túto tému, ktorú podrobnejšie rozobral v diele „Ornament a zločin“. Jeho odmietavý postoj však zdôvodňoval inak ako [[Louis H. Sullivan]] vo svojej stati Ornement''Ornament in architecture''(1892). V roku [[1897]] dostáva prácu spolu s architektom Carlom Mayrederom a ustaľuje si svoje pracovné zameranie. Niekoľko rokov pracuje po celej Európe, kým sa v roku [[1928]] nevráti do Viedne.

O rok neskôr, [[1909]], bol poverený postaviť obytný a obchodný dom firmy ''Goldman&Salatsch''. Umiestnenie bolo na lukratívnom mieste vo Viedni, na Michaelerplatzi. Parter obložil zeleným mramorom, v hornej obytnej časti použil prostuprostú vápennú omietku. Okná boli bez orámovania, akoby vystrihnuté.Pre Loosove snahy o jednoduchosť sa vzniesla vlna diskusie a kritiky. TaTá viedla k pozastaveniu stavby do roku 1912. Výstavba mohla pokračovať až po prehlásení Adolfa Loosa, že na okná budú pripevnené bronzové kvetináče. Tým sa snažil o spopularizovanie neobľúbeného štýlu jednoduchosti.V roku 1921 sa stal hlavným architektom viedenskej mestskej stavebnej správy. V [[1923]]1923 postúpil na pozíciu vedúceho.Miesta sa však vzdal a Viedeň opustil.

Vo [[Francúzko|Francúzku]] bol Loos už známy. Francúzska avantgarda ho prijala s nadšením, vystavoval v ''d`Automne'' (Jesenný salón). Ako prvý cudzinec sa stal jeho členom. JakoAko aktívny architekt sa v Paríži nepresadil, jedinou zákazkou ostal dom pre [[Tristan Tzara|Tristana Tzaru]]. V 1928 sa so zlým zdravotným stavom vrátil do Viedne.

Najväčším prínosom je uplatnenie ''Raumplanu'' (priestorového plánu). V ňom novátorsky formuloval pravidlá vnútorného usporiadania priestoru z hľadiska jeho trojrozmernosti.

* dom [[Tristan Tzara|Tristana Tzaru]], Paríž-18; 1926

Adolf Loos už od mladého veku začal formulovať a publikovať svoje myšlienky. Veľká časť najdôležitejších statí bola zhrnutá do dvoch súborov. Kniha „Ins''"Ins Leere geschprochen“'' 1897–1900 (Reči do prázdna) vyšla v roku 1921 v Paríži. Druhá kniha ''„Trotzdem“'' [[1900]]–1903 (Navzdory) vyšla v roku 1931 v Innsbrucku. V roku 1903 založil vlastný časopis s názvom ''„Das Andere“'' (To druhé), no vyšli iba dve čísla. V ňom presadzoval snahu o pohotovejšie uvádzanie západnej kultúry do Rakúsko–Uhorska.

Jeho teoretické práce vyvrcholili v krátkej eseji pod názvom '',,Ornament und Verbrechen"'' (Ornament je zločin), uverejnenej v roku 1908. jehoJeho slová ostali nepochopené mnohými, ktorí v nich videli zásadne odmietnutie ornamentu. Loos sa preto v roku 1924 publikovaním článku [[Ornament]] a výchova pokúsil proti podozreniu ohradiť.