Harald III. (Nórsko): Rozdiel medzi revíziami

Po smrti Michala IV nastúpil na trón [[Michal V]], ktorého pokus o reformy priviedol zdieraním a neschoponosťou unavený ľud k všeobecnému povstaniu, ktoré Michala V zvrhlo a na trón uviedlo cisárovnú [[Zoé]]. Harald, ktorý nového cisára nijako zvášť neobdivoval (a vôbec, bol celkom neutrálny ku ktorejkoľvek strane) dostal svojej prísahe a bránil so svojimi mužmi palác do poslednej chvíle, pobijúc nespčetné množstvo povstalcov. A hoci, chtiac ušetriť svojich mužov od zbytočného krviprelievania, sa stiahol, dostalo sa mu nemilosti, od ktorej ho zachránila len cisárovná Zoé, ktorá chcela Haralda za svojho milenca. Haraldovo srdce ale už patrilo inej, Márii Skleraine, dvornej dáme cisárovnej. KvôlicisárovnejKvôli láske k nejMárii bol Harald ochotný prehltnúť od Zoé mnohé urážky. Okrem toho bol neustále posielaný do rôznych bojov pod velením Georgiosa Maniaka. Posledný sa ale pre svoj hnev na jemu podriadeného (a mimochodom náramne neschopného) veliteľa z cisárskej rodiny dostal do nemilosti a bol uveznený. Toto sa stalo na Sicílii a následne ríša o Sicíliu prišla. Pod tlakom okolností bol neskôr Georgios prepustený a jeho hodnosť vrátená, ale krivdy, ktoré boli spáchané na jeho rodine ho prinútili vyhlásiť vojnu cisárovi. Po jeho smrti (zvíťazil ale padol) bol ale Harald, hoci sa ku Georgiosovi nepridal žiarlivou cisárovnou uväznený pod zámienkou podpory Georgia (a okrem iného aj dlhodobej sprenevery vojnovej koristi). Harald bol nútený konať a podarilo sa mu aj so svojimi priateľmi utiecť.