Longobardi (kmeň): Rozdiel medzi revíziami

▲Longobardi je západogermánsky kmeň, v 2. pol. [[6. storočie|6. stor.]] si podrobili severnú [[Itália|Itáliu]] a

▲Z pôvodných sídiel v južnej Škandinávii prešli pred zmenou letopočtu do dolného Polabia, odtiaľ prenikali najmä na juhovýchod. Na základe početných zhôd v materiálnej kultúre s Kvádmi, sídliacimi na Slovensku, možno predpokladať včasné kontakty oboch kmeňov, pravdepodobne už v 1. storočí n. l. Početnejšie ozbrojené skupiny Longobardov prenikli do stredného Podunajska v polovici 2. storočia a 166-167 sa zúčastnili na vpáde germánskych kmeňov do Panónie, čo znamenalo začiatok tzv. markomanských vojen (166-180). V dobe sťahovania národov postupne presídlili cez čechy a Moravu do stredného podunajska. Okolo 480 ich písomné pramene uvádzali v Ruginlande (dnešné Rakúsko) a zakrátko i v Panónii. V 1. polovici 6. storočia sa expanzia Longobardov ako posledného starovekého germánskeho kmeňa dotkla aj územia západného Slovenska (nálezy zo Zohora a Devínskeho jazera). Ich odchod po bojoch s Gepidmi a Avarmi 568 pod vedením Albiona cez Aquileiu do severného Talianska znamenal koniec okupácie juhozápadného Slovenska germánskymi kmeňmi. V severnom Taliansku vytvorili ranofeudálny štát a dali meno severnej časti Apeninského poloostrova - Lombardii.