Longobardi (kmeň): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
Bronto (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Riadok 1:
'''Longobardi''' jebol západogermánsky kmeň, ktorý si v 2. pol. [[6. storočie|6. stor.]] si podrobilipodrobil severnú [[Itália|Itáliu]] a utvoril kráľovstvo, ktoré si roku 774 podrobil [[Karol I. Veľký|Karol I. Veľký]].
'''Longobardi'''
 
Z pôvodných sídiel v južnej Škandinávii prešli pred zmenou letopočtu do dolného Polabia, odtiaľ prenikali najmä na juhovýchod. Na základe početných zhôd v materiálnej kultúre s Kvádmi, sídliacimi na Slovensku, možno predpokladať včasné kontakty oboch kmeňov, pravdepodobne už v 1. storočí n.po lKr. Početnejšie ozbrojené skupiny Longobardov prenikli do stredného Podunajska v polovici 2. storočia a 166-167 sa zúčastnili na vpáde germánskych kmeňov do Panónie, čo znamenalo začiatok tzv. markomanských vojen (166-180). V dobe sťahovania národov postupne presídlili cez čechyČechy a Moravu do stredného podunajskaPodunajska. Okolo 480 ich písomné pramene uvádzali v Ruginlande (dnešné Rakúsko) a zakrátko i v Panónii. V 1. polovici 6. storočia sa expanzia Longobardov ako posledného starovekého germánskeho kmeňa dotkla aj územia západného Slovenska (nálezy zo Zohora a Bratislavy-Devínskeho jazera). Ich odchod po bojoch s Gepidmi a Avarmi 568 pod vedením Albiona cez Aquileiu do severného Talianska znamenal koniec okupácie juhozápadného Slovenska germánskymi kmeňmi. V severnom Taliansku vytvorili ranofeudálny štát a dali meno severnej časti Apeninského poloostrova - Lombardii.
Longobardi je západogermánsky kmeň, v 2. pol. [[6. storočie|6. stor.]] si podrobili severnú [[Itália|Itáliu]] a
utvorili kráľovstvo, ktoré si r. 774 podrobil [[Karol I. Veľký|Karol I. Veľký]].
 
Z pôvodných sídiel v južnej Škandinávii prešli pred zmenou letopočtu do dolného Polabia, odtiaľ prenikali najmä na juhovýchod. Na základe početných zhôd v materiálnej kultúre s Kvádmi, sídliacimi na Slovensku, možno predpokladať včasné kontakty oboch kmeňov, pravdepodobne už v 1. storočí n. l. Početnejšie ozbrojené skupiny Longobardov prenikli do stredného Podunajska v polovici 2. storočia a 166-167 sa zúčastnili na vpáde germánskych kmeňov do Panónie, čo znamenalo začiatok tzv. markomanských vojen (166-180). V dobe sťahovania národov postupne presídlili cez čechy a Moravu do stredného podunajska. Okolo 480 ich písomné pramene uvádzali v Ruginlande (dnešné Rakúsko) a zakrátko i v Panónii. V 1. polovici 6. storočia sa expanzia Longobardov ako posledného starovekého germánskeho kmeňa dotkla aj územia západného Slovenska (nálezy zo Zohora a Devínskeho jazera). Ich odchod po bojoch s Gepidmi a Avarmi 568 pod vedením Albiona cez Aquileiu do severného Talianska znamenal koniec okupácie juhozápadného Slovenska germánskymi kmeňmi. V severnom Taliansku vytvorili ranofeudálny štát a dali meno severnej časti Apeninského poloostrova - Lombardii.
 
== Externé odkazy ==