Berlínsky kongres: Rozdiel medzi revíziami

[[Obrázok:Berliner kongress.jpg|náhľad250px|[[Anton von Werner]]:thumb|Účastníci ''BerlínskyBerlínskeho kongres''kongresu.]]

'''Berlínsky kongres''' ([[13. jún]] [[1878]] - [[13. júl,]] [[1878]]) bol stretnutím predstaviteľov vtedajších európskych mocností - [[EurópaAnglicko]] ([[Bejamin Disraeli]]), [[Nemecko]] ([[Otto von Bismarck]]), [[Rakúsko-Uhorsko]] ([[Július Andrássy]]), [[Taliansko]], [[Ruská federácia|európskychRusko]] mocností([[Alexander Michajlovič Gorčakov]]) - a [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]]. Podnetom pre tento kongres bola reoragnizácia usporiadania [[Balkánsky polostrov|Balkánskeho polostrova]] po [[Rusko- Tureckáturecká vojna (1877-1878)|Ruskorusko- Tureckejtureckej vojne]] ([[1877]]- [[1878|78]]).

Vedením tohoto [[kongres]]u bol poverený [[Otto von Bismarck]]. Snahou bolo udržať rovnováhu s ohľadom na záujmy [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]], [[RuskoRuská federácia|Ruska]] a [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]]. Tohto kongresu sa zúčastnilo aj [[Francúzsko]], [[Nemecko]] a [[Taliansko]]. Hlavný dôraz pri rokovaní bol daný na rozdelenie podľa vtedajšieho národnostného usporiadania [[BalkánBalkánsky polostrov|Balkánskeho polostrova]]u.

[[Obrázok:Bulgaria-SanStefano -(1878)-byTodorBozhinov.png|250px|thumb|Mapa of [[Bulharsko|Bulharska]] v roku [[1878]] - hranice po uzavretí sanstefanovského[[Sanstefanská mierová zmluva|Sanstefanovského mieru]] ([[3. marec]], [[1878]]) a po berlínskom kongrese (jún, [[1878]]).]]

Rýchly koniec [[Rusko-turecká vojna (1877-1878)|rusko-tureckej vojny]] v roku [[1878]] znepokojoval západné európske štáty pre možný, stále viac silnejúci vplyv [[Ruská federácia|Ruska]] na [[Balkánsky polostrov|Balkánskom polostrove]]. Odmietli preto podpísať sanstefanskú[[Sanstefanská mierová zmluva|Sanstefanskú mierovú zmluvu]]. Z tohto dôvodu bola vojnou spustošená a ekonomicky podvyživená krajina prinútená prijať pozvánku od [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]] na Berlínsky kongres, na ktorom sa mali riešiť niektoré nezrovnalosti zaznamenané v [[Sanstefanská mierová zmluva|zmluve zo San Stefana]].

Ešte pred začiatkom kongresu zohrala dôležitú úlohu anglická diplomacia. [[18. máj]]a [[1878]] bola v [[Londýn]]e tajne podpísaná anglicko-ruská dohoda, podľa ktorej [[Ruská federácia|Rusko]] bolo prinútené súhlasiť s rozdelením práve oslobodeného [[Bulharsko|Bulharska]] na dve časti – [[BulharskéDejiny kniežactvo]]Bulharska#Tretie (sbulharské hranicamicárstvo|Bulharské medzi riekou [[Dunajkniežatstvo]] a pohorím [[Stará Planina]])Východná aRumélia|Východnú východnú [[Rumelia|RumeliuRuméliu]] (ďalej na juh od Starej Planiny). Na tomto území východnej[[Východná RumelieRumélia|Východnej Rumélie]] kompetencie preberal jeden z ruských gubernátorov.

[[25. máj]]a [[1878]] vo [[Viedeň|Viedni]] bola podpísaná ďalšia tajná zmluva, tentokrát s [[Rakúsko-UhorskomUhorsko]]m. Okrem rozdelenia [[Bulharsko|Bulharska]] na už spomínané dve časti sa [[Rakúsko-Uhorsko]] zaviazalo skrátiť čas pôsobenia ruskej armády na území [[Bulharsko|Bulharska]]. Tieto dohody sa neskôr stali základom rozhovorov medzi západnými európskymi štátmi a [[Ruská federácia|Ruskom]] na Berlínskom kongrese.

Predstavitelia západných veľmocí, zvlášť lord Becansford a rakúsko-uhorský minister zahraničných vecí Andrásy sa snažili o to, aby hranice bulharského územia boli čím menšie, aby v ňom teraz, keď už [[Bulharsko]] nebolo súčasťou [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]], mohli uskutočniť svoje ekonomické záujmy. AV v[[Bosna a Hercegovina|Bosne a Hercegovine]] totiž chcelo [[Rakúsko-Uhorsko]] bez vedomia ostatných štátov získať väčšie práva ako mali ostatní. Čo sa týkalo petície o opätovnom pripojení [[Bulahrsko|Bulharska]] k [[Osmanská ríša|Osmanskej ríši]], ktorú inicioval bulharský národ, na ňu účastníci kongresu nebrali vôbec ohľad.

Na konci kongresu v roku [[1878]] boli všetky riešenia spísané do bodov [[Berlínska zmluva|Berlínskej zmluvy]]. Vplyv Rusov[[Ruská federácia|Ruska]] na Balkáne[[Balkánsky polostrov|Balkánskom polostrove]] radikálne oslabol a bulharský národ mal sťaženú pozíciu v boji za svoju národnú slobodu a záujmy.

[[Bulharsko]] nikdy neprijalo riešenia o rozdelení krajiny, ktoré boli napísané v [[Berlínska zmluva|Berlínskej zmluve]]. Reakciou na ne bola organizácia [[KresenskoKresnensko-Razlogskérazlogské povstanie|KresenskoKresnensko-Razlogskéhorazlogského povstania]] v roku [[1878]] - [[1879]]. Toto povstanie sa skončilo viacmenej úspešne - bulharskému národu sa podarilo spojiť [[Dejiny Bulharska#Tretie bulharské kniežactvocárstvo|Bulharské kniežatstvo]] s [[Východná Rumélia|Východnou Ruméliou]].