Stará ruština: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d robot Pridal: cu:Древл҄ьн҄ь рѹсьскъ ѩзыкъ |
d wikilinky |
||
Riadok 1:
::''Stará ruština je aj názov starej fázy ruštiny, teda jazyka (moskovského) [[Moskovská Rus|Ruska]] v 15. - 18. storočí, pozri [[ruština]]''
'''Stará ruština'''
==Iné názvy ==
{{Hlavný článok|Rusi}}
Výraz
Niektorí autori v [[Bielorusko|Bielorusku]]
== Hlavná charakteristika ==
Stará ruština je potomkom [[praslovančina|praslovančiny]] a zachovala si mnohé jej črty. Výrazná zmena vo vývoji tohto jazyka bol vývoj tzv. plnej vokalizácie, ktorá odlišovala novovzniknutú starú ruštinu od ostatných [[slovanské jazyky|slovanských jazykov]].
*гордъ (mesto) sa zmenilo na городъ;
*мелко (mlieko) sa zmenilo na молоко;
*корва (krava) sa zmenilo na корова.
Len zriedkavo sa objavujú zachované záznamy v tomto jazyku, takže je náročné určiť úroveň jazykovej jednotnosti. Hovorový jazyk [[Dejiny Ruska#Stará Rus (5. storočie - 9. storočie)|Rusi]] mohol byť zložený z množstva dialektov. S určitosťou môžeme hovoriť iba o jazykoch z doteraz zachovaných záznamov, ktoré podľa niektorých interpretácií ukazujú regionálne odlišnosti dialektov starého východoslovanského jazyka.
Po čase sa rozvinul na niekoľko foriem, ktoré boli predchodcami súčasnej [[bieloruština|bieloruštiny]], [[ruština|ruštiny]], [[ukrajinčina|ukrajinčiny]] a [[rusínčina|rusínčiny]]. Každý z týchto jazykov uchováva veľa zo staroruskej gramatiky a slovnej zásoby.
Keď po skončení tatárskej okupácie bolo územie bývalej [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]] rozdelené medzi [[Dejiny Litvy#Litovské veľkokniežatstvo|Litovské veľkokniežatstvo]] a [[Moskovské veľkokniežatstvo]], objavili sa dva jazyky (vydelené zo starého východoslovanského jazyka) – [[stará bieloruština]] na západe a stredoveká [[ruština]] na východe.
== Literárny jazyk Kyjevskej Rusi ==
Politické zjednotenie regiónu do štátu zvaného [[Kyjevská Rus]], z ktorého súčasné [[Bielorusko]], [[Ukrajina]] a [[Rusko]] odvodzujú svoj pôvod, sa udialo približne sto rokov pred prijatím kresťanstva v roku [[988]] a ustanovením južnoslovanskej [[staroslovienčina|staroslovienčiny]] za liturgický a literárny jazyk. Dokumentácia starej ruštiny v tomto období je nedostatočná, preto je náročné zistiť vzťah medzi literárnym jazykom a nárečiami.▼
V arabských a byzantských prameňoch môžeme nájsť zmienky o predkresťanských [[Slovania|Slovanoch
▲Politické zjednotenie regiónu do štátu zvaného Kyjevská Rus, z ktorého súčasné Bielorusko, Ukrajina a Rusko odvodzujú svoj pôvod, sa udialo približne sto rokov pred prijatím kresťanstva v roku 988 a ustanovením južnoslovanskej [[staroslovienčina|staroslovienčiny]] za liturgický a literárny jazyk. Dokumentácia starej ruštiny v tomto období je nedostatočná, preto je náročné zistiť vzťah medzi literárnym jazykom a nárečiami.
Hoci bola zavedená [[hlaholika|hlaholská abeceda]], o čom svedčia kostolné nápisy v [[Novgorod]]e, čoskoro bola úplne nahradená [[cyrilika|cyrilikou]]. Nálezy nápisov na brezovej kôre objavené v
▲V arabských a byzantských prameňoch môžeme nájsť zmienky o predkresťanských Slovanoch v európskej časti Ruska používajúcich určitý druh písma. Napriek archeologickým nálezom budiacim dojem a dôkazom mnícha [[Chrabr]]a z 10. storočia, že Slovania písali v „črtách a rezoch“, presnú podstatu tohto písomného systému nepoznáme.
== Pozri aj ==
▲Hoci bola zavedená [[hlaholika|hlaholská abeceda]], o čom svedčia kostolné nápisy v [[Novgorod]]e, čoskoro bola úplne nahradená cyrilikou. Nálezy nápisov na brezovej kôre objavené v Novgorode poskytli rozhodujúce informácie o čistom nárečí z 10. storočia v severozápadnom Rusku, skoro úplne očistenom od cirkevných vplyvov (pozri aj [[staronovgorodský dialekt]]). Je tiež známe, že prevzaté slová z [[gréčtina|gréčtiny]] začali prenikať do nárečia v tom období.
* [[Staronovgorodský dialekt]]
[[Kategória:Slovanské jazyky]]
|