Stredoveká gréčtina: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 285 bajtov ,  pred 14 rokmi
je to myslené tak, ze najprv sa koiné rozpadlo a potom sa v 10. storočí tie nárecia zase spojili ??
Bez shrnutí editace
(je to myslené tak, ze najprv sa koiné rozpadlo a potom sa v 10. storočí tie nárecia zase spojili ??)
{{na revíziu}}
Stredoveká gréčtina je jazyk Grékov z gréckej byzantskej ríše v období 6-15st.n.l. Tento jazyk vychádza so starovekého koiné jazyka. Jazyk koiné sa v 6st.n.l rozpadol a začali sa tvoriť stredoveké grécke nárečia. O jednotnom gréckom jazyku môžeme hovoriť od 10 do 12st. Po tom, ako v 7st. odpadol od Byzancie Egypt v prospech Arabov, egyptskí Gréci sa odlúčili od hlavného gréckeho jazyka a začali sa vyvýjať separovane. Dodnes žije v Alexandrii grécka menšina, hovoriaca miestnou formou gréčtiny. Najväčšie zmeny sa udiali medzi 10-11st., keď sa definitívne prestala používať hláska H. Taktiež nastala zmena vo výslovnosti písmena η(éta,E) na íta (I). Z tohto dôvodu vznili odlišnosti v jazyku kapadóckych a pontských Grékov, ktorí si novú gramatiku prispôsobili po svojom. Začala sa vytvárať i gréčtina v Itálii. Úradným jazykom bola však mŕtva attičtina. Po páde gréckeho byzantského štátu v r.1453 sa stredoveká reč definitívne rozpadla ,pričom začali vznikať silné rozdieli medzi gréčtinou z Istambulu, Grécka a západnej Anatólie a medzi ostatnými nárečiami. Po páde byzancie sa gréčtina začala poturčovať, z čoho vznikli moderné grécke jazyky. Avšak najbližšie ku klasickej stredovekej gréčtine je úradný ľudový jazyk v Grécku a na Cypre. Tento jazyk je užívaný gréckou menšinou v Istambule a západnej Anatólii.
'''Stredoveká gréčtina''' je jazyk Grékov z Byzantskej ríše v období 4./6. storočie - 1453 po Kr.
 
V tomto období sa ako jazyk písomností a správa používal archaizujúci štýl, dnes spravidla nazývaný [[byzantská gréčtina (písaný jazyk)|byzantská gréčtina]], ktorý v podstate zodpovedal klasickej atičtine. Hovorový jazyk pôvodne vychádza z helenistického koiné.
 
Helenistické koiné sa v 4./6. storočí po Kr. rozpadlo a začali sa tvoriť stredoveké grécke nárečia. O jednotnom gréckom jazyku môžeme hovoriť od 10. do 12. storočia. Najväčšie zmeny sa udiali medzi 10. a 11. storočím, keď sa definitívne prestala používať hláska H. Nastala aj zmena vo výslovnosti písmena η (éta,E) na íta (I). Z tohto dôvodu vznikli odlišnosti v jazyku kapadóckych a pontských Grékov, ktorí si novú gramatiku prispôsobili po svojom. Začala sa vytvárať aj gréčtina v Itálii.
 
Po tom, ako v 7. stor. odpadol od Byzancie Egypt v prospech Arabov, egyptskí Gréci sa odlúčili od hlavného gréckeho jazyka a začali sa vyvýjať separovane. Dodnes žije v Alexandrii grécka menšina, hovoriaca miestnou formou gréčtiny.
 
Po páde Byzantskej ríše v roku 1453 sa stredoveká reč definitívne rozpadla, pričom začali vznikať silné rozdiely medzi gréčtinou z Istanbulu, Grécka a západnej Anatólie a medzi ostatnými nárečiami. Po páde Byzantskej ríše sa gréčtina začala poturčovať, z čoho vznikli moderné grécke jazyky. Najbližšie ku klasickej stredovekej gréčtine je úradný ľudový jazyk v Grécku a na Cypre. Tento jazyk používa grécka menšina v Istanbule a západnej Anatólii.
 
[[Kategória:Gréčtina]]
131 809

úprav