Verzia z 00:17, 7. január 2008 upraviť Jonesy (diskusia \| príspevky) 12 147 editací Revízia 1364150 používateľa Jonesy (diskusia) bola vrátená ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 00:22, 7. január 2008 upraviť vrátiť Jonesy (diskusia \| príspevky) 12 147 editací Bez shrnutí editace Ďalšia úprava →
Riadok 1: {{na revíziu}} '''Stredoveká gréčtina''' je jazyk Grékov z Byzantskej ríše v období 4./6. storočie - 1453 po Kr. V tomto období sa ako jazyk písomností a správa používal archaizujúci štýl, dnes spravidla nazývaný [[byzantská gréčtina (písaný jazyk)\|byzantská gréčtina]], ktorý v podstate zodpovedal klasickej atičtine. Hovorový jazyk pôvodne vychádza z helenistického koiné. Helenistické koiné sa v 4./6. storočí po Kr. rozpadlo a začali sa tvoriť stredoveké grécke nárečia~~. Do gréčtiny sa dostalo mnoho latinských slov, pretože latinčina bola stále úradným jazykom a na východe žila ešte stále rímska komunita, ktorá sa postupne asimilovala s Grékmi~~. O jednotnom gréckom jazyku v Byzantskej ríši môžeme hovoriť ešte ~~hovoriť~~ v 10. a aj v 12. storočí. Najväčšie zmeny sa udiali medzi 10. a 11. storočím, keď sa definitívne prestala používať hláska H. Nastala aj zmena vo výslovnosti písmena η (éta,E) na íta (I). Z tohto dôvodu vznikli odlišnosti v jazyku kapadóckych a pontských Grékov, ktorí si novú gramatiku prispôsobili po svojom. Začala sa vytvárať aj gréčtina v Itálii. Po tom, ako v 7. stor. odpadol od Byzancie Egypt v prospech Arabov, egyptskí Gréci sa odlúčili od hlavného gréckeho jazyka a začali sa vyvýjať separovane. Dodnes žije v Alexandrii grécka menšina, hovoriaca miestnou formou gréčtiny. Řádek 9 ⟶ 10: Po páde Byzantskej ríše v roku 1453 sa stredoveká reč definitívne rozpadla, pričom začali vznikať silné rozdiely medzi gréčtinou z Istanbulu, Grécka a západnej Anatólie a medzi ostatnými nárečiami. Po páde Byzantskej ríše sa gréčtina začala poturčovať, z čoho vznikli moderné grécke jazyky. Najbližšie ku klasickej stredovekej gréčtine je úradný ľudový jazyk v Grécku a na Cypre. Tento jazyk používa grécka menšina v Istanbule a západnej Anatólii. [[Kategória:Gréčtina]]▼ ~~==Latinské prvky v stredovekej gréčtine==~~ [[de:Mittelgriechische Sprache]] ~~Ako sme už spomínali stredoveká gréčtina obsahovala prvky z latinčiny, mnohé z nich sa používajú v modernej gréčtine dodnes.~~ [[el:Μεσαιωνική ελληνική γλώσσα]] [[en:Medieval Greek]] ~~Príkldy: uvedené je: stredoveká gréčtina-latinský prepis-nová gréčtina-latinský prepis-latinský preklad-slovenský preklad~~ [[es:Griego medieval]] [[fr:Grec médiéval]] [[he:יוונית ביזנטית]] [[nds:Middelgreeksche Spraak]] ~~:αύγουστος-afgustos-hist. titul, nepoužíva sa-augustus-Augustus, titul rímskeho cisára~~ ~~:καίσαρ-késar-hist.titul, nepoužíva sa-caesar-cézar, titul cisára, v neskororímslom a byzantskom období titul pre cisárovho následníka~~ ~~:κομής-komís-hist.titul, nepoužíva sa-comes-komes, vysoký štátny úradník~~ ~~:οσπίτιον-ospítion-σπίτι-spíti-hospitum-dom~~ ~~:φόρος-fóros-πλάκα-pláka-forum-námestie~~ ~~:φούρνος-fúrnos-φούρνο-fúrno-fornus-pec~~ ~~:ταβέρνα-tavérna-ταβέρνα-tavérna-taverna-reštaurácia,hostinec~~ ▲[[Kategória:Gréčtina]]

Stredoveká gréčtina: Rozdiel medzi revíziami