Verzia z 18:44, 6. január 2008 upraviť Bubamara (diskusia \| príspevky) 53 099 editací {{copyvio\|url=http://www.martinus.sk/?uItem=12615}} čo so zvyškom? ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 14:26, 7. január 2008 upraviť vrátiť Kandy Talbot (diskusia \| príspevky) 5 193 editací d - citovanie diela nad ramec zakona Ďalšia úprava →
Riadok 2: {{copyvio\|url=http://www.martinus.sk/?uItem=12615}} ~~== Úvod z knihy Zlomené krídla ==~~ * Keď mi [[láska]] po prvý raz svojimi očarujúcimi lúčmi otvorila oči a svojimi ohnivými prstami sa dotkla mojej duše, mal som osemnásť rokov. Selma Karamyová bola prvá žena, ktorej krása prebudila môjho ducha. Voviedla ma do raja vznešených [[cit\|citov]], v ktorom plynú dni ako [[sen\|sny]] a každá noc je ako svadobná noc. * Úchvatná [[krása]] Selmy ma naučila uctievať Krásu. Jej náklonnosť ma priviedla na cestu [[láska\|lásky]]. Bola to na, ktorá mi spievala prvé verše z [[poézia\|poézie]] skutočného [[život\|života]]. A či jestvuje mládenec, ktorý by si nespomínal na svoju prvú lásku? Každého láska svojím čarom preberie z bezstarostnej mladosti, hoci jej neha nebýva často ostrá a duša mladého človeka poraní a spôsobí bôľ. Kto z nás si s vrúcnosťou nespomína na výnimočnú chvíľu, keď do jeho [[srdce\|srdca]] vstúpila [[láska]]? Naše srdce sa rozšírilo a jeho [[citlivosť]] vzrástla, lebo sa celé otvorilo toku lásky. Poznáte niekoho, komu láska priniesla len slastnú [[blaženosť]] a ušetrila ho od trpkosti a [[sklamanie\|sklamania]]? [[Láska]] je hodná [[slza\|sĺz]], nesplnených [[túžba\|túžob]] i bezsenných [[noc\|nocí]]. Každému mládencovi príde v jari života do cesty nejaká Selma a jeho osamelosti zverí poéziu, jeho bezútešné a clivé dni naplní radostnou prítomnosťou a nemé noci lahodnou [[hudba\|hudbou]]. * V čase, keď som veľa rozjímal o [[príroda\|prírode]] a meditoval nad [[knihy\|knihami]] a rôznymi spismi, ku mne znenazdajky, cez Selmine pery prehovorila [[láska]]. Môj život dovtedy pustý, prázdny a ľahostajný a kým sa predo mnou Selma nevynorila ako [[anjel]], spal som ako Adam v raji. Selma Karamyová sa stala Evou môjho [[srdce\|srdca]] a premenila ho na dejisko [[zázrak\|zázrakov]] a [[zjavenie\|zjavení]]. Naučila ma chápať zmysel života a rozpoznať [[skutočnosť]] od [[ilúzia\|ilúzie]]. Prvá Eva zavinila, že [[Stvoriteľ]] vyhnal Adama z raja a obaja museli za trest zostúpiť do sveta [[hriech\|hriechu]]. Selma ma však uviedla, na rozdiel od Adamovej Evy, vďaka svojej [[nevinnosť\|nevinnosti]] a môjmu súhlasu do Záhrady [[láska\|lásky]]. Nezostal som však ušetrený osudu prvého človeka, pretože taký ohnivý [[meč]], aký vyhnal Adama z raja, sa postavil do cesty aj mne a strašil ma svojím leskom a ostrím. A hoci som neporušil žiadne [[prikázanie]] ani neochutnal [[ovocie]] zo zakázaného Stromu poznania, musel som proti svojej vôli Záhradu [[láska\|lásky]] opustiť. * Odvtedy uplynulo veľa temných rokov a stopy [[minulosť\|minulosti]] sa zahladili, iba mne z tohto krásneho [[sen\|sna]] zostali sedembolestné [[spomienka\|spomienky]]. A tie neprestajne dlávia moju [[myseľ]] ako nočná mora, trýznia moju dušu a jej nárek ženie do mojich očí [[slza\|slzy]] zúfalstva a žiaľu. Selma, moja spanilá a drahá Selma zmizla za sivomodrým závojom hmly večného súmraku a [[svedectvo]] o nej vydáva už len mramorový hrob v tieni štíhlych cyprusov a jedno zlomené [[srdce]]. Onen hrob a toto srdce - to je všetko, čo po nej zostalo ako [[spomienka]]. Mlčanlivý hrob svoje [[tajomstvo]] už nikdy nevydá a ani šum lístia v korunách stromov, ktoré sa živia z jej [[telo\|tela]], neobjasní skrytú [[záhada\|záhadu]]. Moje zlomené [[srdce]] sa však odhodlalo, že kropajami čierneho atramentu opíše [[dráma\|drámu]], v ktorej hlavnými hrdinami sú [[láska]], [[krása]] a [[smrť]]. * [[Priateľ\|Priatelia]] mojej mladosti, všetci tí, ktorí žijete v [[Bejrút\|Bejrúte]] Keď niekedy pôjdete okolo píniového lesíka pri [[cintorín\|cintoríne]], bez slov tam vojdite a pomalým a tichým krokom, aby ste nerušili pokojný [[spánok]] mŕtvych., zájdite k Selminmu hrobu, pokloňte sa jej [[pamiatke\|pamiatke]] a postojte chvíľku s tichou [[modlitba\|modlitbou]] na perách! Odovzdajte môj pozdrav zemi, ktorá prichýlila jej telo! Spomeňte si so súcitom na mňa a v duchu si povedzte: "Tu je pochovaná [[nádej]] mladého Džibránam ktorého vyhnali za more, do exilu [[láska\|lásky]], rany osudu. Tu zostali zničené jeho [[radosť\|radosti]] a [[túžba\|túžby]], tu ronil slzy, tu mu zamrzol [[úsmev]] na perách." Na tomto mĺkvom cintoríne splýva jeho ľútosť za Selmou so smútkom cyprusov a eukalyptov. Noc čo noc sa sem jeho [[duch]] vracia a nad jej hrobom hľadá útechu v spomienke. S duchmi samoty nôti žalospevy a vedno s lístím stromov ľúti za tou, ktorá bola ešte včera ľubozvučnou [[melódia\|melódiou]] na krídlach života a dnes je mlčiacou sfingou v hrudi tejto [[krajina\|krajiny]]. * [[Priateľ\|Priatelia]] a [[svedok\|svedkovia]] mojej mladosti, v mene milujúcich nás zaprisahávam: položte veniec uvitý z kvetín na hrob žene, ktorá som nadovšetko z celého srdca [[milovať\|miloval]]! Možno sa jedna z tých kvetín zmení na kvapôčku rosy a skotúľa sa z očí rannej zory na listy zvädnutej ruže.

Zlomené krídla (Chalíl Džibrán): Rozdiel medzi revíziami