Galla Placidia: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Kelovy (diskusia | príspevky)
d rekat
Bez shrnutí editace
Riadok 1:
{{Na úpravu}}
'''Aelia Galla Placidia''' (cca. [[388]] – [[27. november]] [[450]]) bola dcéra rímskeho cisára [[Theodosius|Theodosia I.]] a jeho druhej ženy [[Galla|Gally]] (dcéry cisára Valentiniána I.). Bola matkou Valentiniana III. a Honorie.
 
'''Aelia Galla Placidia''' (cca. [[388]] – [[27. november]] [[450]]) bola dcéra rímskeho cisára [[Theodosius|Theodosia I.]] a jeho druhej ženy [[Galla|Gally]] (dcéry cisára Valentiniána I.). Bola matkou cisára Valentiniana III. princezny a Honorie.
Ako regentka vládla za syna Valentiniana. Podporovala generála afrických vojsk Bonifatia. Musela však tolerovať i veliteľa Felixa a generála gallských vojsk,Flavia Aetia.Bonifatius musel v afrike bojovať proti Vandalom,ktorí ju dobýjali. Nakoniec zjednal pochybný mier a opustil i s vojskom a časťou Rímskych cvilistov Afriku. Medzi Bonifatiom a Aetiom vznikli nezhody, Bonifatius síce Aetia porazil,no bol ranení a zomrel. Galla potom vymenovala za vrchného generála Felixa,ktorý sa vyznamenal bojmi s barbarmi,a dobyl späť Pannoniu. Aetius však zobral Hunské oddieli a tiahol na Ravennu,potom mu Galla vyhovela,Felixa odvolala a na jeho miesto dosadila Aetia.Ked mal Valentinianus 18 rokov ,oženila ho s dcérou východorímskeho cisára TheodosiaII.,Eudoxiou. Svoju vlastnu dcéru tak donutila k doživotnému panenstvu,aby nevzišiel iný potomok,ako Valentinianov a Eudoxie.Galla však i nadalej diktovala synovi a fakticky mala v rukách moc ona. Niekedy sa Valentinianus chcel vymaniť spod jej vplyvu. Svoju vládu si ako mladá zabezpečila vdaka východnému cisárovy,ked odisla do Constantinopolu. Potom vládla po bratovi Honoriovi a už ju nič veľké neohrozilo.
 
Ako regentka vládla za syna Valentiniana. Podporovala generála afrických vojsk Bonifatia. Musela však tolerovať i veliteľa Felixa a generála gallskýchgalských vojsk, Flavia Aetia. Bonifatius musel v afrikeAfrike bojovať proti Vandalom, ktorí ju dobýjali. Nakoniec zjednal pochybný mier a opustil i s vojskom a časťou Rímskych cvilistovcivilistov Afriku. Medzi Bonifatiom a Aetiom vznikli nezhody, Bonifatius síce Aetia porazil, no bol ranení a zomrel. Galla potom vymenovala za vrchného generála Felixa, ktorý sa vyznamenal bojmi s barbarmi, a dobyl späť PannoniuPanóniu. Aetius však zobral Hunské oddieli a tiahol na Ravennu. Aetius sa chcel vlády zmocniť a vďaka Hunom by sa mu to aj podarilo,potom takže mu Galla vyhovelamusela vo všetkých požiadavkách vyhovieť, Felixa odvolala a na jeho miesto dosadila Aetia.Ked Keď mal Valentinianus 18 rokov , oženila ho s dcérou východorímskeho cisára TheodosiaIITheodosia II., Eudoxiou. Svoju vlastnu dcéru tak donutiladonútila k doživotnému panenstvu, aby nevzišiel iný potomok, ako ValentinianovValentiniánov a Eudoxie. Avšak mladé dievča sa radami matky neriadi a Honoria porušila smilnosť s istým úradníkom Eugeniom. Galla však Honoriu uchránila pred Valentinánovým hnevom. Honoria však opäť pochybila, keď fakticky pozvala Attilu v r. 452 do Itálie pod dohodu sobáša. Galla i nadalejpo tomto zväzku naďalej diktovala synovi a fakticky mala v rukách moc ona. Niekedy sa Valentinianus chcel vymaniť spod jej vplyvu, hovorilo sa, že skutočne vládol až po jej smrti. Svoju vládu si ako mladá zabezpečila vdaka východnému cisárovy, ked odislaodišla do ConstantinopoluKonštantinopolu. Potom vládla po bratovi Honoriovi a už ju nič veľké neohrozilo.
Zaslúžila sa o veľa stavieb, hlavne kostolov v Ravenne. Postavila aj Mausoleum, používa sa aj ako kostol, a veľa iných ravennských kostolov. Zastala sa aj dcéry, keď porušila smylnosť s úradníkom Eugeniom. Galla bola pekná žena a jedna z najlepších západorímskych vládcov.Dožila sa 62rokov a umrela v polovici 5 stor. po Kr.
 
Zaslúžila sa o veľa stavieb, hlavne kostolov v Ravenne. Postavila aj Mausoleum, používa sa aj ako kostol, a veľa iných ravennských kostolov. Zastala sa aj dcéry, keď porušila smylnosť s úradníkom Eugeniom. Galla bola pekná žena a jedna z najlepších západorímskych vládcov.Dožila sa 62rokov a umrela v polovici 5 stor. po Kr.