Július Barč-Ivan: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
IW-BOT (diskusia | príspevky)
d Robot: Odstraňujem Kategória:Články bez interwiki
Rgrg (diskusia | príspevky)
pridané informácie z Július Barč-ivan
Riadok 12:
== Životopis ==
 
Narodil sa v dvojjazyčnej učiteľskej rodine (matka bola maďarského pôvodu), jeho otcom bol Július Barč, jeho matkou Ažbeta rod. Ivanová. Vzdelanie získal v [[Krompachy|Krompachoch]], [[Spišská Nová Ves|Spišskej Novej Vsi]], [[Kežmarok|Kežmarku]], [[Prešov]]e (maturira v r. [[1926]]) a v [[Košice|Košiciach]]. Začal tiež študovať v rokoch [[1926]]–[[1927]] právo v [[Praha|Prahe]], no pre zdravotné problémy musel štúdium ukončiť. Neskôr v rokokch [[1928]]–[[1934]] navštevoval teologickú fakultu v [[Bratislava|Bratislave]]. Po skončení vzdelávania pôsobil ako kaplán v [[Užhorod]]e a farár v Pozdišovciach, neskôr administrátor evanjelického cirkevného zboru. Po presťahovaní do [[Martin]]a redigoval periodiká ([[Obežník Slovenskej národnej knižnice]], [[Slovenská národná knižnica]]), viedol [[Národné noviny]], pracoval pre od roku [[1942]] v knižnici [[Matica slovenská|MaticuMatice slovenskúslovenskej]], kde od roku [[1949]] až do smrti pôsobil ako referent a katalogizátor bibliotéky. V roku [[1948]] sa oženil, no manželstvo mu vydržalo len tri mesiace. Ku koncu života trpel [[Parkinsonová choroba|Parkinsonovou]] chorobou]] a mal psychické problémy.
== Tvorba ==
 
Debutoval v roku [[1933]] knižným vydaním troch poviedok (okrem nich písal i divadelné hry), no už predtým uverejňoval časopisecky publicistické prózy ([[Vesna]], [[Národné noviny]]). Využíva spomienky na detstvo, vyjadruje svoj súcit s utláčanými a prenasledovanými, svojim motívom dáva utopický podtext. [[Slovensko|Slovenskú]] drámu obohatil o nové témy a tvárne prostriedky, ale tiež podáva výpoveď o životnej a spoločenskej realite. Jeho dielo bolo ovplyvnené tvorbou svetových autorov ([[Henrik Ibsen]], [[August Strindberg]], [[Ernst Barlach]], [[Fjodor Michailovič Dostojevskij]]). Až do oslobodenia bol jediným sústavne píšucim dramatikom.
Venoval sa aj publicistike a próze, ktorá vyšla vo výbere Cesta myšlienky (1971). Okrem zbierok noviel a poviedok vydal aj autobiograficky štylizovaný psychologický román a filmový scenár Pieseň.
 
== Dielo ==
Řádek 43 ⟶ 44:
* [[1948]] - ''Koniec'', divadelná hra (len rukopis)
* [[1950]] - ''Poeta laureatus'', divadelná hra (knižne vyšlo v roku [[1981]])
 
== Externé odkazy ==
* {{OsudBB}} <!-- len niektoré časti --!>
 
[[Kategória:Narodenia v 1909|Barč-Ivan, Július]]