Jan Kotěra: Rozdiel medzi revíziami

narodený: 18.12.[[1871]] v [[Brne]]<br />

zomrel: 1.4.[[1923]] v [[Prahe]]<br />

18.12. 1871 v Brne prišiel na svet rodičom Antonínovi a Márii Kotěrovcom (pôvodom Nemka) na svet najmladší syn, známy ako významný český architekt, teoretik architektúry a urbanista Jan Kotěra. Známy bol aj ako návrhár nábytku a maliar. Navštevoval a bol vychovávaný na nemeckých školách v [[Ústí nad Labem]], neskôr na štátnej priemyselnej škole, konkrétne Odborná škola staviteľská v Plzni. Po absolvovaní maturitnej skúšky v roku 1890 zavítal do Prahy.

Práve v tomto meste prišiel prvý dôležitý medzník jeho života. Praxoval totiž v jednej projekčnej kancelárii, kde si ho všimli ako talentovaného mladého muža a zabezpečili mu ďalšie štúdium na Akadémii výtvarných umení vo Viedni. Zoznámil sa tu s viacerými významnými ľuďmi. Už na prvých hodinách štúdia totiž [[Otto Wagner]] otvoril svojim poslucháčom nové obzory pomocou používania starých ozdobných foriem, ktoré mali „bojovať“ proti [[klasicizmu]]. Dôležité však je, že Kotěra si z toho spravil vlastný štýl, ktorý bol ovplyvnený nielen [[wagnerovským modernizmom]], ale aj taliansky orientovaným klasicizmom. si čo malo za následok, že v roku [[1987]] získal prestížne ocenenie – [[Rímsku cenu]], ktorá bola spojená so štipendijným pobytom v [[Pallazo Venezia]] v Ríme. Pobyt pre Kotěru znamenal mesiace cestovania po Taliansku a tým pochopiteľne zbieranie skúseností a inšpirácii. Tieto uplatnill v budúcnosti, pretože po návrate z Talianska, kde boli mimochodom ukončené jeho študentské roky, nastúpil na špeciálnu školu dekoratívnej architektúry pražskej umeleckopriemyselnej školy na miesto [[Friedricha Ohmanna]], ktorý tu vyučoval.

V roku 1899 si v Prahe zariadil byt a oženil sa tu s Bertou Tráznikovou. Súčasne v tomto roku začína prvú významnú realizáciu, ktorou bola stavba [[Peterkova domu v Prahe]]. O 11 rokov neskôr, teda v roku 1910 bol vymenovaný za profesora novovytvorenej špeciálnej školy architektúry na Akadémii výtvarných umení. Zároveň pôsobil v spolku výtvarných umelcov [[Mánes]] a ako redaktor časopisu [[Volné smery]]. Organizoval naozaj veľké množstvo výstav a za svoj život absolvoval niekoľko ciest do zahraničia, ako napr.: do Paríža, Holandska, Belgicka a Nemecka. Jeho život po dlhšej chorobe skončil 17. apríla 1923 v Prahe.

Jeho študentské roky ovplyvnené Wagnerom je možné zhliadnuť z [[Urbánkovho domu]] v Prahe, odkiaľ použil Wagnerovu fasádnu schému, ktorú si prerobil po svojom. Postupné stenčovanie stien dômyselne doplnil vystupňovaním vertikálnych a horizontálnych prvkov. Ako sme už spomínali jeho prvou samostatnou prácou po návrte do Prahy bolo priečelie Peterkoveho domu na [[Václavskom námestí]]. Tu dospel k vlastnému výrazu a vymanil sa od naučených schémat, aj napriek tomu, že pri tejto práci sa vyskytol pod veľkým tlakom zo strany kritikov z Voľného smeru, ktorí ho už vopred označovali na záchrancu českej architektúry a kládli na jeho prvé dielo prehnané nároky.

Táto jeho prvotina však nepriniesla žiadne ďalšie zákazky, nakoľko sa od roku [[1900]] zaujímal štúdiami sakrálnej, teda svätskej architektúry. Zhotovil pár návrhov na prestavbu kostolíka sv. Jiří v Doubravce pri Plzni, ktorý však bol kritikmi zvozený pod čiernu zem. V roku [[1902]] navrhol drevený pavilón na úpätí Kinského záhrady pod Petřínem pre spolok výtvarných umelcov Mánes, ktoré ho bol, ako sme spomínali vyššie, Kotěra členom. Pavilón mal slúžiť iba na výstavu plastík od [[Augustina Rodina]], nakoniec však pretrval až do roku[[ 1917]], kedy bol odstránený. V roku 1902 vyprojektoval aj niekoľko domov. V Prahe – Strašnisiích to je Trmalova vila, ktorá nesie mnoho folklórnych motívov. Dominantným priestorom je hala anglického typu, z ktorej sa vchádza do kuchyne, jedálne a salónu. Naopak prestavba Máchovho domu v Bechyni je oveľa viac impresívnejšia. Stavba má viac vyváženejšie proporcie a je originálna dynamickým motívom nosných stien. Veľkou zákazkou bola stavba okresného domu v Hradci Králové na konci roku 1902. Stavba leží na nábreží rieky [[Labe]] v páse mestských hradieb. Okrem toho Kotěra navrhol aj vnútorné zariadenie kaviarne a reštaurácie.