Holografia: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
pokracovanie v clanku |
dopísanie časti: fyzikálny princíp holografie |
||
Riadok 6:
Holografia bola vynájdená maďarským fyzikom [[Dennis Gabor|Dennisom Gaborom]](1900-1979) v roku 1947, za čo v roku 1971 získal [[Nobelová cena|Nobelovú cenu]]. Objav bol neočakávaným výsledkom výskumu zdokonalenia [[Elektrónový mikroskop|elektónového mikroskopu]]. Tento objav nemal uplatnenie až do roku 1960, kedy sa vyvíjal [[laser]].<br />
Prvý hologram so zaznamenaným 3D objektom, bol vytvorený [[Yuri Denisyuk|Yurim Denisyukom]] v Sovietskom zväze v roku 1962, neskôr pánmi [[Emmett Leith|Emmettom Leithom]] a [[Juris Upatnieks|Jurisom Upatnieksom]] z [[Univerzita Michigan|Michiganskej univerzity]], [[USA]] v roku 1962.
== Fyzikálny princíp holografie ==
Vlny šíriace sa prostredím sú nositeľmi optických informácii o zobrazovanom bode. Pri dopade vĺn na záznamový materiál sa vlny prichádzajúce z rôznych bodov skladajú a tým sa produkujú kontrasty, vďaka ktorým obraz vidíme. Gábor si uvedomil, že klasický obraz možno vylepšiť zachytením nielen amplitúdy, ale aj fázy a pri farebnom zobrazení aj frekvencii zobrazujúcich vĺn. Preto nechal na [[záznamové médium]] dopadať svetlo odrazené od zobrazovaného predmetu, a priame svetlo zo zdroja. Tieto zväzky dopadajú na film, kde interferujú. Pri interferencii sa uplatňujú amplitúdy aj fázy obidvoch lúčov. Táto interferencia prebieha v celej ploche, prípadne objeme záznamového prostredia. Na výslednej snímke obraz predmetu nenájdeme, je ukrytý v takzvanom koherentnom pozadí, ktoré zapríčinil referenčný zväzok. Na jej odkrytie je potrebné osvietiť hologram zdrojom s tou istou [[vlnová dĺžka|vlnovou dĺžkou]] vyžarovaného svetla.<br />
Keďže na každý bod hologramu dopadne svetlo z každého bodu zobrazovaného predmentu, stačí relatívne malý úlomok filmu na jeho rekonštrukciu.
Existuje viacej metód holografického zobrazenia:
<ul>
<li>v odrazenom svetle</li>
<li>v priamom svetle</li>
</ul>
[[Kategória:Optika]]
| |||