Prameň práva: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d robot Pridal: is:Réttarheimild |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 1:
'''Prameň práva''' je zdroj poznania a existencie [[právo|práva]] chápaný v materiálnom a formálnom zmysle. Patria sem právne normy ([[zákon]]y a pod.), právne obyčaje, súdne precedensy a medzinárodné dokumenty (zmluvy i zásady).
V '''materiálnom zmysle''' (hovoríme o materiálnych prameňoch práva) sú prameňom práva podmienky života spoločnosti, ktoré ovplyvňujú [[tvorba práva|tvorbu práva]]. Takýmito kauzami môžu byť geografické, medzinárodno-politické, demografické, technologické, historické podmienky, ideologické záujmy, morálne presvedčenie, a pod. Sú to rôzne svetové, národné, spoločenské a regionálne impulzy, udalosti a skutočnosti, prírodné, demografické, ekonomické, politické, ekologické a iné podmienky života spoločnosti, ktoré majú vplyv na vytváranie nových resp. dotváranie a zmenu už existujúcich právnych pravidiel, a z ktorých tvorba práva vychádza. Materiálne pramene práva poskytujú odpoveď na otázku, odkiaľ sa právo v spoločnosti vzalo. Ako príklad môžeme uviesť materiálne pramene v oblasti
Vo '''formálnom zmysle''' je prameňom určitá konkrétna [[forma práva]], v ktorej sú obsiahnuté platné právne normy. Práve publikáciou právneho predpisu v ustanovenej vonkajšej forme získavajú pravidlá správania sa charakter všeobecne záväzných právnych noriem, ktoré v prípade ich nerešpektovania štát môže vynútiť. Formálne pramene práva odpevedajú na otázku čo je právo. Tu rozlišujeme najmä:
* [[normatívne právne akty]]
* [[právna obyčaj|právne obyčaje]]
* [[precedensy]] (tzv. sudcovské právo)
* [[právna veda|právnu náuku]]
pričom posledné tri majú okrem [[anglo-americký právny systém|anglo-amerického právneho systému]] skôr postavenie pomocných foriem a to najmä pri tvorbe, aplikácii a výklade práva. V [[kontinentálny právny systém|kontinentálnom právnom systéme]] rozhodnutia súdov a iné individuálne právne akty nie sú prameňom práva, pretože nevyvolávajú právne účinky voči iným osobám, t.j. vzťahujú sa len na výlučne vymenované osoby a nespĺňajú požiadavku všeobecnosti, a nie sú určené na opakované použitie, ich vykonaním právo skonzumuje.
Pramene poznania práva, resp. pramene práva v '''gnozeologickom zmysle''' vyjadrujú súhrn všetkých informácií o práve. MMôžeme ich získať ako:
* prvotné (priame, autentické), ktoré sú publikované v oficiálnych dokumentoch (u nás napr. Zbierka zákonov Slovenskej republiky, Vestník vlády Slovenskej republiky, a i.);
* druhotné (nepriame), teda informácie zu neoficiálnych zdrojov, ktoré možno získať z komentárov k právnym predpisom, z rozhodnutí orgánov aplikujúcich právo (napr. súdov), vedeckých publikácií, skrípt, prednášok, a pod.
[[Kategória:Právo]]
|