Filozof: Rozdiel medzi revíziami

Ďalšie dve formy praktizovania filozofie – filozofické poradenstvo a filozofická terapia – majú síce takisto svoje miesto v dejinách filozofie, najmä [[antická filozofia|antickej]] ([[Sokrates]], [[stoicizmus|stoici]] a [[epikureizmus|epikurejci]]), ale ocitali sa na periférii a nepovažovali sa vo všeobecnosti za súčasť filozofickej profesie. Táto tradícia sa v súčasnosti znovu oživuje a celkom prekvapujúco začína nachádzať svoje miesto v súčasnej kultúre.

'''Kompetencie''', ktoré musí filozofický poradca a terapeut nadobudnúť, pochádzajú predovšetkým z [[psychológia|psychológie]] (niekedy aj z psychoterapie a [[psychiatria|psychiatrie]]). Filozofia je totiž nevyhnutne filozofickou psychológiou vtedy, keď ju zaujíma problém človek, keď chce vedieť, ako je človek usporiadaný a aké má problémy. Filozofia vtedy nie je tak zámerne prísne vyhradená pre verejné a revolučné účely, ale na účely súkromné a terapeutické. Poznanie filozofických východísk klienta sa stáva prostriedkom na použitie v špecifickej životnej situácii konkrétneho človeka, ktorému filozofia chce poradiť, ako má postupovať, čo má robiť, o čo sa snažiť a podobne.

Oživenie filozofického poradenstva v konkrétnych podmienkach sa spája s iniciatívou [[Nemecko|nemeckého]] [[filozofi|filozofa]] [[Gerd Achenbach|Gerda Achenbacha]], ktorý si začiatkom 80. rokov [[20. storočie|20. storočia]] otvoril svoju vlastnú filozofickú poradňu.

Filozofické poradenstvo a terapia vychádzajú z '''3''' základných '''predpokladov''':

# každý človek má svoju životnú situáciu, z ktorej mu vyplývajú určité životné problémy, nespokojnosť, túžby atď.;

# každý človek má svoj spôsob života, životný štýl a na to sa viažuci životný pocit;

# každý človek má svoju životnú filozofiu (stratégiu, orientáciu, presvedčenie, vieru atď.).