Ukladanie energie: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Wikipédia:Ukladanie enegrie premiestnená na Ukladanie enegrie |
d pravopis |
||
Riadok 1:
'''Ukladanie energie''' je
== História ==
Ukladanie energie ako prirodzený proces je staré ako [[vesmír]] sám - [[energia]], ktorá sa vyvinula pri vzniku vesmíru sa uložila vo hviezdach, takých ako je [[Slnko]], a je dnes používaná
Ukladanie energie, ako cieľavedomá činnosť, existovalo už v dávnej minulosti, aj keď sa ešte často nerozoznávalo ako ukladanie energie. Ako príklad
Nedávny príklad aplikácie je riadenie vodných tokov za účelom poháňania [[vodný mlyn | vodných mlynov]] na spracúvanie obilia alebo poháňanie mechanických strojov. Na hromadenie a vypúšťanie vody (a potenciálnej energie, ktorá bola v nej uložená) boli budované komplexné systémy rezervoárov a priehrad kedykoľvek a kdekoľvek to bolo potrebné.
Ukladanie energie sa stalo dominantným faktorom rozvoja ekonomiky s rozsiahlym zavádzaním elektriny a rafinovaných chemických palív ako [[benzín]], [[petrolej]] a [[zemný plyn]] koncom 18. storočia. Na rozdiel od iných bežných druhov
Chemické palivá sa stali dominantnou formou ukladanie energie v oblasti generovania elektriny a [[prenos energie | prenosu energie]]. Bežne používané chemické palivá sú spracované [[uhlie]], [[benzín]], [[nafta]], [[zemný plyn]], [[LPG]], [[propán]], [[bután]], [[etanol]], [[bionafta]] a [[vodík]]. Všetky tieto chemické zdroje sú jednoducho konvertovateľné na mechanickú energiu a potom na elektrickú energiu použitím tepelným motorov ([[turbína | turbíny]] alebo iné motory s vnútorným spaľovaním, boilery alebo iné motory s externým spaľovaním). Generátory poháňané
Elektrochemické zariadenia nazývané [[palivový článok | palivové články]] boli vynájdené približne v rovnakom období ako batérie. Avšak z mnohých dôvodov neboli palivové články rozvíjané až do doby prvých vesmírnych letov s ľudskou posádkou (program Gemini), kedy vznikla požiadavka na ľahký, netepelný (a teda efektívny) zdroj energie potrebný pre raketoplány. Vývoj palivových článkov sa posilnil v posledných rokoch s cieľom zvýšiť účinnosť prevodu chemickej energie uloženej v
V dnešnej dobe sú tekuté [[uhľovodíkové palivá]] dominantnou formou uloženia energie pre dopravu. Nanešťastie tieto palivá produkujú skleníkové plyny pri spaľovaní, keď sa používajú napríklad na pohon osobných či nákladných áut, vlakov, lodí alebo lietadiel. Bezuhoľnaté nosiče energie ako vodík alebo niektoré formy etanolu alebo bionafty, ktoré sú neutrálne, sa rozvíjajú ako odpoveď na obavy z dôsledkov emisie skleníkových plynov.
Niektoré časti sveta (Washington a Oregon v USA a Wales v Británii sú príkladom) použili geografické útvary na uloženie
Mnohé iné technológie, ako zotrvačníky a skladovanie stlačeného vzduchu v podzemných tuneloch boli tiež skúmané, avšak do dnešnej doby sa komerčne nepoužilo žiadne z týchto riešení problému ukladania energie.
Riadok 25:
== Ukladanie energie z elektrizačnej sústavy ==
Ukladanie energie z elektrizačnej sústavy umožňuje výrobcom elektrickej energie prenášať prebytočnú elektrickú energiu cez elektrizačnú sústavu na miesta prechodného uskladnenia, ktoré sa stávajú
== Metódy ukladania ==
Riadok 39:
**[[kondenzátor]]
**super-kondenzátor
**[[
*Mechanické
**[[stlačený vzduch]]
Riadok 55:
== Vodík ==
[[Vodík]] je nosičom chemickej energie, podobne ako [[benzín]], [[etanol]] alebo [[zemný plyn]]. Unikátnou charakteristikou vodíku je, že je to
Vodík môže byť použitý ako [[palivo]] pre všetky typy spaľovacích motorov. Tepelné motory poháňané vodíkom môžu byť optimalizované na väčšiu termodynamickú účinnosť ako bežné tepelné motory používajúce uhľovodíkové palivá. Zvýšená termodynamická účinnosť a znížené znečisťovanie by boli veľkým prínosom, avšak zatiaľ tieto motory nie sú produkované vo veľkých množstvách pretože vodík stále nie je priemyselne dostupný.
Dostatočne čistý vodík môže byť tiež použitý v elektrochemických motoroch ako napríklad palivový
Produkcia vodíku v množstvách potrebných na nahradenie existujúcich uhľovodíkových palív nie je možná. Takáto produkcia by vyžadovala viac energia ako sa v súčastnosti používa a boli by potrebné veľké investície do tovární na výrobu vodíka. Práve
Nevýhodou vodíku je nízka energetická hustota v porovnaní s tradičnými uhľovodíkovými palivami, čo sa premieta v množstve spotrebovaného paliva pri ekvivalentnom výkone. Pri mnohých metódach výroby vodíku je pomerne veľká strata energie počas výroby. Niektoré iné metódy sú efektívnejšie (napr. elektrolytická výroba vodíku z vody).
Riadok 67:
== Biopalivá ==
Mnohé [[biopalivá]] ako napríklad [[bionafta]], čisté rastlinné oleje, alkoholové palivá alebo [[biomasa]] môžu byť použité ako náhrada uhľovodíkových palív. Mnohé chemické procesy môžu previesť uhlík a vodík v uhlí, zemnom plyne a organickej biomase na krátke uhľovodíky vhodné ako náhrada za existujúce uhľovodíkové palivá. Tento zdroj nafty sa používal v Nemecku počas 2. svetovej vojny
== Syntetické uhľovodíkové palivo ==
Oxid uhličitý obsiahnutý v atmosfére bol experimentálne konvertovaný na uhľovodíkové palivo s použitím energie z iného zdroja. Aby tento proces bol priemyselne použiteľný, musela by pravdepodobne použitá energie pochádzať zo slnečného žiarenia s použitím možnej technológie umelej fotosyntézy. Iným alternatývnym zdrojom energie je elektrina alebo teplo zo solárnej energie alebo
Riadok 93:
Obnoviteľné zdroje energie so stálym výkonom sú napríklad hydroelektrická energia (prečerpávacie vodné elektrárne), geotermálna energia, energia prílivu, energetické veže, využitie tepelnej energie oceánov, biopalivá a podobne. Solárne fotoelektrické články, i keď technicky nestálo, produkujú značné množstvo elektrickej energie počas špičkových periód odberu energie (napr. počas dna keď je najvyšší odber, sú najviac osvetlené) a teda redukujú potrebu výroby špičkovej energie. Avšak v niektorých oblastiach je tento obnoviteľný zdroj značne nespoľahlivý, pretože je závislý od počasia.
Na strane dopytu, programy odozvy spotreby, ktoré posielajú signály o trhovom
==Referencie==
|