Rímskokatolícka cirkev v Slovenskej republike: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Doplnenie novej štruktúry |
d Kompetentní, doplňte nejnovšie zmeny. |
||
Riadok 2:
== Počiatky cirkevnej štruktúry na území Slovenska ==
Cirkevná organizácia a jej usporiadanie v mnohých krajinách pochádza z čias jej kristianizácie a neraz pomohla zachovať i národné povedomie národa. Dôležitosť vlastnej cirkevnej štruktúry nezávislej od iného štátu pochopil už knieža [[Rastislav]], vládca [[Veľkomoravská ríša|Veľkomoravskej ríše]]. Asi v roku [[861]] sa rozhodol, že definitívne skoncuje s východofranským vplyvom na Veľkej Morave. Obrátil sa preto na
== Situácia po vzniku Česko-Slovenska ==
Riadok 11:
Veľkým problémom na začiatku existencie ČSR bola aj pomaďarčenosť cirkvi na Slovensku. Vysoké cirkevné úrady na biskupských stolcoch, kanonici, dekani, pápežskí kapláni či seminárni predstavení boli poväčšine Maďari alebo pomaďarčení Slováci.
Československá vláda v [[Praha|Prahe]] dôrazne likvidovala na Slovensku všetko uhorské, či šovinisticky maďarské a obeťou tejto politiky sa stali aj biskupi a niektorí vysokí cirkevní predstavitelia. Ďalší cirkevní predstavitelia odišli aj z vlastného rozhodnutia, nakoľko nesúhlasili s novým spoločenským poriadkom a poniektorí aj čoskoro zomreli, pretože mali vysoký vek. Tak postupne osireli všetky biskupstvá s výnimkou Košíc. Nitriansky biskup Viliam Batthyány bol vypovedaný, abdikoval a emigroval do [[Maďarsko|Maďarska]], kde zomrel 24. novembra 1923. Banskobystrický biskup Wolfgang Radnai bol po krátkom internovaní vypovedaný a zomrel 14. októbra 1935 v Maďarsku. Spišský biskup Alexander Párvy sa zdržiaval v Maďarsku, kde zomrel 24. marca 1919. Rožňavský biskup Ľudovít Balás zomrel v Rožňave 18. septembra 1920. Vláda uvažovala aj o vypovedaní košického biskupa [[Augustín Fischer-Colbrie|Augustína Fischera-Colbrieho]]. Napokon však mohol zostať, pretože sa nenašiel žiadny vážny dôvod na jeho vyhostenie. Na dôvažok, kňazi i veriaci si tohto biskupa veľmi
Svätá stolica chápala túto situáciu a tak pápež [[Benedikt XV.]] v tajnom konzistóriu [[13. november|13. novembra]] [[1920]] vymenoval prvých troch slovenských biskupov - [[Karol Kmeťko|Karola Kmeťku]] pre [[Nitrianska rímskokatolícka diecéza|Nitrianske biskupstvo]], [[Marián Blaha |Mariána Blahu]] pre [[Banskobystrická rímskokatolícka diecéza|Banskobystrické biskupstvo]] a [[Ján Vojtaššák|Jána Vojtaššáka]] pre [[Spišská rímskokatolícka diecéza|Spišské biskupstvo]]. Všetkých troch vysvätil [[13. február]]a [[1921]] v [[Nitra|Nitre]] pápežský nuncius v [[Praha|Prahe]] Clemente Micara.
Riadok 17:
[[Obrázok:Flag of the Vatican City.svg|160px|left]]
Zároveň sa Svätá stolica
Na zriadení oficiálnej samostatnej slovenskej cirkevnej provincie sa mohlo začať pracovať až po podpise dohody medzi
Svätou stolicou a ČSR ''Modus vivendi'' [[2. február]]a [[1928]]. Podľa tejto dohody sa na Slovensku mala zo slovenských diecéz utvoriť slovenská provincia na čele s arcibiskupom. Na základe dohody vznikli štátna a cirkevná komisia, ktoré pracovali na úprave hraníc slovenských diecéz. Svoju prácu ukončili v roku [[1933]] a Svätej Stolici bol odoslaný delimitačný plán. Apoštolská konštitúcia pápeža [[Pius XI.|Pia XI.]] ''Ad ecclesiastici regiminis incrementum'' z [[2. september|2. septembra]] [[1937]] upravila ohraničenie diecéz v súlade s rakúskou a maďarskou hranicou a bola vykonaním úmyslov vyslovených v Modus vivendi. Z území rozdelených diecéz na slovenskej pôde sa stali územia priamo podriadené Svätej Stolici. Tak vznikli samostatné diecézy Košická a Rožňavská a apoštolská administratúra Trnavská. Diecézy na Slovensku boli vyňaté z cirkevných provincií v Maďarsku (Ostrihomskej a Jágerskej). Územie Košickej a Rožňavskej diecézy na maďarskom zvrchovanom území bolo od materských diecéz odpojené a oficiálne zmenené na dočasné apoštolské administratúry. Pápežská konštitúcia predpokladala ustanovenie samostatnej Slovenskej cirkevnej provincie. Konštitúciu uviedol do života apoštolský nuncius Xaver Ritter [[12. október|12. októbra]] [[1937]].
== Zmeny v období od 2. svetovej vojny po súčasnosť ==
Riadok 26:
[[Image:Hammer and sickle.svg|130px|right]]
Zriadenie samostatnej slovenskej provincie prekazila [[druhá svetová vojna]]. Onedlho po jej skončení prevzal moc v ČSR komunistický režim, ktorý tvrdo potláčal každú náboženskú aktivitu na svojom území. Dohodu s režimom o zriadení samostatnej slovenskej provincie sa podarilo dosiahnuť až v roku 1977, a tak mohol pápež [[Pavol VI.]] dňa [[30. december|30. decembra]] [[1977]] splniť dávnu túžbu slovenských katolíckych veriacich a zriadil Slovenskú cirkevnú provinciu. Tým boli definitívne vyriešené vzťahy k územiam diecéz za hranicami ČSSR i diecéz spoza hraníc k farnostiam na slovenskom území. Apoštolská konštitúcia ''Praescriptionum sacrosancti'' oddelila územie Trnavskej administratúry od Ostrihomskej arcidiecézy a povýšila ju na Trnavskú arcidiecézu. Košická a Rožňavská diecéza boli odčlenené z Jágerskej cirkevnej provincie a podriadené novej, práve vzniknutej Trnavskej cirkevnej provincii. Boli tiež určené hranice slovenských biskupstiev. Apoštolská konštitúcia ''Qui divino'' ustanovila samotnú provinciu; na jej čele bola za metropolu ustanovená Trnavská arcidiecéza a do provincie patrili sufragánne tieto biskupstvá: Nitrianske, Banskobystrické, Spišské, ktoré boli dosiaľ priamo podriadené Svätej Stolici, a rovnako Rožňavské a Košické biskupstvo. Obe konštitúcie vyhlásil pražský arcibiskup [[František kardinál Tomášek]] [[6. júl]]a [[1978]] v trnavskej Katedrále sv. Jána Krstiteľa.
[[Obrázok:Coat of Arms of Slovakia.svg|100px|left]]
|