Rusalka (opera): Rozdiel medzi revíziami

Rusalka sa podľa Ježibabinej predzvesti stala bludičkou. Sama sa túla po nociach v močiaroch a oplakáva svoj osud: ''"Mladosti své pozbavena, bez radosti sester svých, pro svou lásku odsouzena, teskním v proudech studených. Strativši svůj půvab sladký, miláčkem svým prokleta, marne toužím k sestrám spátky, marne toužím do světa. Kde jste kouzla letních nocí nad kalichy leknínu? Proč v tom chladu bez pomoci neshynu? Proč neshynu? Ah, necitelná vodní noci, stáhlas mne zas v hlubinu, proč v tom chladu bez pomoci, ach proč nezhynu?"''Zrazu sa objaví sama Ježibaba. Vysmieva sa Rusalke a jej naivnosti o svete ľudí. Rusalka však žiada Ježibabu ešte raz o pomoc. Keď nemôže byť v blízkosti svojho milého, nech sa aspoň môže vrátiť napäť do rybníka k Vodníkovi a sestričkám. Ježibaba opäť pod jednou podmienkou súhlasí: Rusalka musí princa zabiť vlastnou rukou a tým sa spasiť. Podáva jej nôž, ale Rusalka odmieta obetovať svoju lásku a radšej bude navždy opustenou bludičkou, ako ublížiť milovanému princovi. Ježibaba so smiechom odchádza. Rusalka rezignovane s vedomím, že už nikdy neuvidí ani princa, ani ostatné víly odchádza do bažín. Do lesa však prichádza mladý kuchtík v sprievode staráho hájneho. Princ sa vraj pomiatol, vodne v noci hľadá Rusalku - svoju bielu krásu, behá po zámku a volá po nej. Nikto mu nevie pomocť sa uzdraviť a ani nájsť záhadnú princovu nevestu. A preto poslali kuchtíka hájnika do lesa. Majú vyhľadať Ježibabu a poprosiť ju o radu. Ježibaba sa dvom ľudským bytostiam naozaj zjaví, ale nemá pre nich nič, okrem vysmechu a tak obaja odchádzajú naprázdno. No je čoraz tmavšia a nad rybníkom opäť vyšiel mesiac. Aj lesné žienky vybehli k rybníku, popýtať sa Vodníka, čo je nové. Ten im so zármutkom rozpovie Rusalkin stršný osud a ešte raz volá po pomste. Vracia sa dole do rybníka a vystrašené lesné víly radšej tiež odchádzajú. Jediný, kto sa ešte túla lesom, je sám princ. Chce nájsť svoju nevestu a tak sa vracia k rybníku, na miesto, kde ju prvýkrát zbadal a odkiaľ si ju priviedol. Zúfalo prosí, aby sa mu objavila. A Rusalka naozaj prichádza. No nie je tu už krásna vodná víla, ale šedivá bludička. Princ v nej rozpozná svoju lásku a vrhá sa jej do náručia. Prosí o odpustenie. Rusalka však nemôže už nič iné, ako ho pobozkať. A po bozku bludičky by musel umrieť. Princ si želá smrť zo všetkého najviac, keď už ju navždy stratil. Che umrieť v jej náručí. Rusalka teda chytí princa a pobozká ho. Posledné vyznanie lásky a princ šťastný umiera v Rusalkinom náručí. Z rybníka sa ozve Vodníkov hlas: ''"Nadarmo v loktech zemře ti, marný jsou všetky objetí. Ubohá Rusalko bledá, o běda, běda, o běda!"'' Rusalka si uvedomuje, že princ je navždy mŕtva a že sama ostane naďalej bludičkou, zatratenou na večné veky. Npariek tomu ďakuje Bohu a princovi za pár šťastných chvíľ, v ktorých mohla milovať ako človek: ''"Za tu lásku, za tu krásu tvou, za tvoji lidskou vášeň nestálou, za všetko, čímž klet je osud můj, lidská duše, Bůh tě pomiluj! Bůh tě pomiluj"''fffffffffffffffdghghúôghg.g§hô-g§b-G_hG!