Hronka: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Robot: Automated text replacement (-[[Category: +[[Kategória:) |
d →Obsah: nastavenie odkazov |
||
Riadok 19:
== Obsah ==
Okolo Hronky sa sústredili takí významní slovenskí básnici a spisovatelia, akými boli: [[Ján Kollár]], [[Karol Štúr]], Gašpar Féjerpataky-Belopotocký, L. Šuhajda, z mladších [[Ľudovít Štúr|Ľ. Štúr]], [[Jozef Miloslav Hurban|J.M. Hurban]], [[Bohuslav Nosák]], A. H. Škultéty, Samo B. Hroboň a iní. Z Čechov sem prispieval Karel Sabina, Fr. C. Kampelík, K. Amerling, A. Šembera. V časopise vychádzala poézia, orientovaná dosť často klasicisticky. (Kuzmányho preklad I. spevu Illiady, preklad z [[Platón]]a od [[Karol Štúr|K.
Už v úvodnej básni zvanej ''Zpěvec a Nitra'' Kuzmány sľubuje osobitné, na ten čas v slovenskom novinárstve nezvyklé zameranie. Išlo mu v ňom nielen o propagáciu romantickej literatúry, ktorá sa vtedy na Slovensku stávala módnou, ale aj o novú koncepciu literárneho a kultúrneho života vôbec. Teoretickým zdôvodnením tohto programu je Kuzmányho úvodný článok v Hronke ''Místo předmluvy tato domluva'', v ktorom hlavnou témou je otázka jednoty spisovnej reči. Ňou už nemala byť, podľa Kuzmányho, reč Kralickej biblie, ale novodobá jungmannovská čeština. Kuzmány tu tiež jednoznačne odmieta slovakizačné tendencie Michala Godru a [[Ján Kollár|Jána Kollára]], ktorí vtedy vnášali do spisovnej češtiny viaceré tvarové a lexikálne prvky slovenčiny. Odmieta aj bernolákovských "rozkolníkov", napriek tomu, že si osobne vážil básnické dielo Jána Hollého. Vydavateľ Hronky prijal kollárovské učenie o slovanskej vzájomnosti, podľa ktorého sú Slovania jedným národom. Preto žiadal ich jazykovú jednotu, ktorá podľa neho prináša aj politicky i kultúrne slabším Slovákom v porovnaní s Čechmi veľa výhod.
| |||