Ivan Branislav Zoch: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Rasťo (diskusia | príspevky)
d link na Modru
Rasťo (diskusia | príspevky)
odkazy
Riadok 3:
Polyhistor, fyzik.
 
<nowiki>*</nowiki> [[24.6. jún]] [[1843]], [[Jasenova]]
 
[[27.12. december]] [[1921]], [[Modra]]
 
Narodil sa 24. júna [[1843]] v Jasenovej na Orave v rodine evanjelického farára Ctiboha Zocha, ktorý patril k najznámejším Štúrovým spolupracovníkom. Ivan Branislav začína študovať na gymnáziu v Banskej Bystrici, prechádza do Těšína, Šoprone a po maturite v Levoči ( [[1862]]) študuje na Technickej vysokej škole vo Viedni, neskôr na Univerzite v Erlangene, kde študuje velvedu (matematiku) a silozpyt (fyziku). V roku [[1866]] obhajuje doktorskú prácu. Po skončení štúdia v r. [[1866]] bol zvolený za profesora na jediné slovenské gymnázium vo Veľkej Revúcej. S elánom dal sa do práce. Vybudoval na škole bohaté fyzikálno-chemické zbierky. Už v prvom roku pobytu Zocha v Revúcej bol vyšetrovaný, ba i väznený. No najviac príkoria skúsil v poslednom roku jestvovania revúckeho gymnázia. Revúcki profesori boli bezdôvodne obviňovaní z činov, ktorých sa vôbec nedopustili. Márne sa bránili. Gymnázium vo Veľkej Revúcej po 12 rokoch jestvovania zatvorili ( [[1874]]). Žiaci sa rozpŕchli a profesori ostali bez miesta. Po zatvorení gymnázia bol krátky čas správcom Spárorezovej sudodielne v Krupine. Po zatvorení sudodielne živil sa príležitostnými prácami. V bezútešnom položení pozýva ho biskup Strossmayer zo Zagrebu za profesora na gymnázium do chorvátskeho Osijeku. Po obsadení Bosny a Hercegoviny Rakúskom v r. [[1878]] posiela ho vláda do Sarajeva, aby tam zriadil gymnázium. Po trojročnom pôsobení sa vracia do Osijeku, kde sa s veľkou energiou dáva do vydávania konverzačného chorvátskeho lexikónu. O 7 rokov neskôr odchádza za riaditeľa gymnázia do Petrinje, kde pôsobí 9 rokov až do svojho penzionovania. Za spolupráce s manželkou Milinou prekladá Kukučínov Dom v stráni do chorvátčiny. Najnáročnejším dielom Zocha je Enciklopedija hrvatska I. a II., vyše 600 strán, vydávaná v Osijeku po zošitoch v rokoch [[1885]]– [[1887]]. Podobné diela vtedy mali len Angličania, Nemci, Francúzi a Taliani. Po príchode na gymnázium vo Veľkej Revúcej ( [[1866]]) pracuje na učebnici fyziky. Po dvoch rokoch je hotová. V r. [[1869]] vychádza v Skalici prvá slovenská učebnica fyziky pre stredné školy: Physika, čili silozpyt pre slovenské gymnásia, reálky a domáco poučenie.... Tento priekopnícky čin vtedy 25-ročného mladého slovenského profesora treba hodnotiť s vysokým uznaním. Physika má 178+6 strán a 248 obrázkov, ktoré autor kreslí sám, aby tak znížil nakladateľské výdavky. Učivo je rozdelené do 146 článkov čiže paragrafov a tie zas patria do ôsmich oddielov. Snáď najviac z celého diela môže prekvapiť stať o termoelektrických prúdoch našej Zeme. Podobne prekvapujúce je aj objasnenie vzniku severnej polárnej žiary. Pri vytváraní slovenského fyzikálneho názvoslovia sa Zoch opiera o češtinu, ruštinu a latinčinu. Za vytvoreným názvom často uvádza jeho tvar v inom jazyku. Tým umožňuje čitateľovi orientáciu pri prvom stretnutí s novým názvom pojmu. Pri celkovom zhodnotení Zochovej Physiky treba zdôrazniť nielen jej bezospornú prvotnosť, podloženú priekopní