Jozef Tiso: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
minca ako portrét |
→Po vojne: ziadost o milost |
||
Riadok 58:
Tiso stratil moc po oslobodení Slovenska sovietskou armádou v apríli [[1945]], ušiel a skrýval sa v nemeckom kláštore v Altöttingu. Tu ho objavila vojenská polícia USA, ktorej bol vydaný po predchádzajúcom súhlase mníchovského kardinála Faulhabera. Spojenci ho vydali česko-slovenskej vláde, napriek snahám zahraničných Slovákov, hlavne spolkov v Amerike, ktorí sa obávali politického procesu, v ktorom bol napokon odsúdený za zradu na trest smrti obesením. Proces sa začal [[2. december|2. decembra]] [[1946]] a rozsudok bol vynesený [[15. apríl]]a [[1947]] prostredníctvom sudcu JUDr. [[Igor Daxner|Igora Daxnera]]. Žalobcami boli JUDr. [[Ľudovít Rigan]], JUDr. [[Juraj Šujan]] a vojenský prokurátor JUDr. [[Anton Rašla]]. Obhajcami boli [[Ernest Žabkay]] a [[Martin Grečo]]. Spolu s Tisom bol v tomto procese odsúdený na smrť aj [[Ferdinand Ďurčanský]] (v neprítomnosti) a [[Alexander Mach]] na 30 rokov väzenia (zo zdravotných dôvodov bol rozsudok nad ním vynesený o mesiac neskôr v osobitnom pojednávaní).
Napriek protestom veľkej časti slovenskej verejnosti a negatívnym odozvám v zahraničí (na
== Citáty ==
|