Herzog & de Meuron: Rozdiel medzi revíziami

Chcú apelovať na intuitívne vedomosti, prítomné u všetkých ľudských bytostí , ktoré predstavujú akýsi globálny jazyk pre porozumenie takých konceptov ako je veľký – malý, tenký – hrubý, horúci – studený, hladký – drsný.

 

 

Kritici architektúry často popisujú dielo Herzoga a de Meurona ako minimalistické. Pripúšťajú, že ich štýl sa niekde s minimalizmom prekrýva, ale minimalizmus nie je tým, o čo sa usilujú. Radšej než by boli abstraktní, tvoria dielo veľmi konkrétne. V zásade čo ich zaujíma je jednoduchosť. Táto jednoduchosť, prostota, dáva vyniknúť zmenám v prírode, v prostredí a umožňuje, aby budova tieto zmeny reflektovala. Tvrdia, že príliš veľa tvarov zbytočne rozptyľuje oči. Pôsobenie prírody považujú za stavebnú súčasť projektu a sú fascinovaní tým, ako budova prechádza zmenami vďaka striedaniu ročných období, pôsobeniu svetla a prírodných živlov, ale aj starnutím. Cieľom architektov už v spomínanej stavbe Dominus je konkrétne aj spojenie s prírodou. Objekt pôsobí dojmom akoby v tejto krajine stál odjakživa. Je to nízka, dlhá stavba medzi kilometrami viníc s pahorkami v pozadí. Ale už aj v tomto nenápadnom, akoby náhodnom situovaní je zrejmý princíp celej tvorby architektov- niečo vyzerá len tak postavené v krajine.