Urýchľovač častíc: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
VolkovBot (diskusia | príspevky)
Svx (diskusia | príspevky)
d link
Riadok 1:
''Časticový urýchľovač'' je zariadenie, ktoré pomocou [[elektrické pole|elektrického poľa]] udeľuje elektricky [[elektrický náboj|nabitým]] časticiam vysokú [[rýchlosť]]. Existujú dva základné typy urýchľovačov: lineárny a kruhový. Po urýchlení je časticiam postavený do cesty terčík. Pri náraze doňho sa prichádzajúce častice rozptýlia a ak majú dostatočne veľkú [[energia|energiu]], vznikajú pritom ďalšie častice (produkty zrážky). Na zaznamenanie toho, čo sa deje pri zrážke častíc s detektorom slúžia [[časticový detektor|časticové detektory]].
 
Časticové urýchľovače a detektory sa používajú na skúmanie zloženia hmoty okolo nás - [[atóm]]ov, [[elementárne častice|elementárnych častíc]], [[kvark]]ov. Použitá metóda sa dá zjednodušene prirovnať k skúmaniu zloženia a fungovania auta analýzou úlomkov vznikajúcich pri jeho čelnom náraze do betónového múru. Pri tomto prirovnaní platí podobná závislosť ako pri urýchľovačoch: čím väčšiu rýchlosť autu dodáme, na tým menšie časti sa rozbije. Podobne častice urýchlené na väčšie rýchlosti nám umožňujú skúmať zloženie hmoty s väčšou presnosťou, na menších dĺžkach. To je zároveň dôvod, prečo sa stavajú stále väčšie urýchľovače. V súčasnosti dosahujú urýchľované častice energie zhruba 1 [[Elektrónvolt|TeV]] (na zariadení TEVATRON vo Fermilabe, USA). V roku 2008 by mala byť dosiahnutá energia 7 TeV (na [[Veľký hadrónový urýchľovač|LHC]] v CERN-e, Švajčiarsko - pozri nižšie).
 
==Lineárny urýchľovač==