'''nízky reliéf''' - '''basreliéf''', námet vystupuje iba málo nad základnú plochu. Napríklad reliéfna tvorba talianskeho sochára [[Giacommo Manzú|Giacomma Manzú]], alebo [[Marino Marini|Marina Mariniho]]. Extrémnym príkladom nízkeho reliéfu sú napríklad mince, kde sa námet mierne "prepadá" dovnútra zaoblenej základne.
'''vysoký reliéf''' - '''hautreliéf''' (čítaj: ótrelief), námet viac ignoruje základňu, odpútava sa od nej a začína sa približovať svojou plasticitou soche, vysoký reliéf je limitovaný najmä možnosťami materiálu z ktorého je vytvorený. Väčšiu "voľnosť" umožňuje v porovnaní s kameňom bronz, alebo sadra. Napríklad [[Auguste Rodin|Rodinovo]] dielo Brána pekiel, vytvorené z bronzu.
'''vhĺbený reliéf''' - '''en creux''' (čítaj: ankré), námet vstupuje dovnútra plochy (zväčša kameňa). Tento typ reliéfu je typický napríklad pre egyptské sochárstvo. V umení 20 storočia na Slovensku je v tomto prevedení zásadným reliéf na fasáde budovy železníc (Šancová, Trnavské mýto - Bratislava). Figurálny návrh bol ako prvý u nás vytvorený na počítači, autorom je významný [[slovenské sochárstvo|slovenský sochár]] [[Jozef Jankovič|Jozef Jankovič]].
