Vancouverov ostrov: Rozdiel medzi revíziami

chýba zhrnutie úprav
[[Obrázok:Vancouver Island contour map.png|thumb|220px|''Ostrov Vancouver'']]
[[Obrázok:Vancouver-island-relief.jpg|right|thumb|250px|Reliéf ''ostrova Vancouver''. Ostrov je od pevninskej časti ''Britskej Kolumbie'' oddelený úžinami [[Strait of Georgia]], [[Johnstone Strait]] a [[Queen Charlotte Strait]] a od amerického štátu ''Washington'' úžinou [[Juan De Fuca Strait]]]]'''Vancouver Island''' je [[ostrov]] v [[Tichý oceán|Tichom oceáne]], pri juhozápadnom pobreží [[Kanada|kanadskej]] provincie [[Britská Kolumbia]], ktorej je súčasťou.
'''Vancouver Island''' je [[ostrov]] v [[Tichý oceán|Tichom oceáne]], pri juhozápadnom pobreží [[Kanada|kanadskej]] provincie [[Britská Kolumbia]], ktorej je súčasťou.
 
Ostrov má pretiahnutý tvar, je 460 km dlhý a 80 km široký. So svojimi 32 134 km² je najväčším ostrovom na západnom pobreží [[Severná Amerika|Severnej]] a [[Južná Amerika|Južnej Ameriky]], 42 najväčším ostrovom na svete, 11 najväčším a druhým najľudnatejším ostrovom v Kanade (po [[Montreal (ostrov)|ostrove Montreal]]). Je pomenovaný podľa [[Spojené kráľovstvo|anglického]] kapitána [[George Vancouver|Georgea Vancouvera]], dôstojníka v [[Royal Navy]], ktorý preskúmal severozápadné pobrežie Severnej Ameriky v období rokov 1791 až 1794.
 
==Geografia a klimatické podmienky==
[[Obrázok:Vancouver Island NASA-island-relief.png|leftjpg|thumb|180px|Reliéf ''Ostrovostrova Vancouver'']][[Obrázok:Strait of Georgia.jpg|right|thumb|180px|Úžina [[Strait of Georgia]]]]Ostrov Vancouver sa tiahneje od juhovýchodu k severozápadu. Od pevninskej časti ''Britskej Kolumbie je'' oddelený úžinami [[Strait of Georgia]], [[Johnstone Strait]] a [[Queen Charlotte Strait]]. Oda [[Olympicod (polostrov)|polostrovaamerického Olympic]]štátu v štáte [[''Washington (štát)|Washington]] je oddelený'' úžinou [[Juan De Fuca Strait]]. Západné pobrežie ostrova je veľmi členité s množstvom [[fjord]]ov a je pri ňom viac ostrovčekov ako pri východnom pobreží. Západná časť ostrova, ktorá je otvorená smerom ku [[Tichý oceán|Tichému oceánu]] je vlhkejšia a hornatejšia než východná časť. Horské pásma, ktoré sa tiahnu pozdĺž celého ostrova boli vymodelované pôsobením [[ľadovec|ľadovca]] a vody.
Ostrov Vancouver sa tiahne od juhovýchodu k severozápadu. Od pevninskej časti Britskej Kolumbie je oddelený úžinami [[Strait of Georgia]], [[Johnstone Strait]] a [[Queen Charlotte Strait]]. Od [[Olympic (polostrov)|polostrova Olympic]] v štáte [[Washington (štát)|Washington]] je oddelený úžinou [[Juan De Fuca Strait]]. Západné pobrežie ostrova je veľmi členité s množstvom [[fjord]]ov a je pri ňom viac ostrovčekov ako pri východnom pobreží. Západná časť ostrova, ktorá je otvorená smerom ku [[Tichý oceán|Tichému oceánu]] je vlhkejšia a hornatejšia než východná časť. Horské pásma, ktoré sa tiahnu pozdĺž celého ostrova boli vymodelované pôsobením [[ľadovec|ľadovca]] a vody.
 
[[Obrázok:Ghinde2.jpg|rightleft|thumb|180px|''Golden Hinde'', najvyššia hora na ostrove (2 198 m n. m.)]]Hory dosahujú najvyšších výšok v centrálnej časti ostrova, najvyššou je [[Golden Hinde]] (2 198 m n. m.). Nachádza sa v najväčšom a najstaršom parku na ostrove, [[Starathcona Provincial Park]]. Golden Hinde patrí do malej skupiny hôr pokrytých snehom a ľadom. Najväčší ľadovec na ostrove je [[Comox Glacier]], leží v juhovýchodnej časti parku.
[[Obrázok:Vancouver Island NASA.png|thumb|''Ostrov Vancouver'', satelitná snímka]]
Hory dosahujú najvyšších výšok v centrálnej časti ostrova, najvyššou je [[Golden Hinde]] (2 198 m n. m.). Nachádza sa v najväčšom a najstaršom parku na ostrove, [[Starathcona Provincial Park]]. Golden Hinde patrí do malej skupiny hôr pokrytých snehom a ľadom. Najväčší ľadovec na ostrove je [[Comox Glacier]], leží v juhovýchodnej časti parku.
 
Západná časť ostrova, ktorá je otočená k Tichému oceánu je tvorená fjordami, zálivmi a úžinami. Centrálna východná časť má viac jazier. No [[Kennedy Lake]], najväčšie jazero na ostrove, leží pri západnom pobreží smerom na sever od osady [[Ucluelet (Britská Kolumbia)|Ucluelet]]. Jazerá na ostrove sú ľadovcového pôvodu. Na ostrove je hustá sieť riek.
 
Na podnebie ma veľký vplyv bezprostredná blízkosť oceánu, no niektoré oblasti na ostrove sa nachádzajú v zrážkovom tieni hôr. Rozloženie zrážok je veľmi premenlivé. Západné pobrežie je výrazne vlhkejšie než východné. Priemerná ročná hodnota zrážok sa pohybuje v rozmedzí 6 650 mm u jazera [[Henderson Lake]] pri západnom pobreží (najvlhkejšie miesto v [[Severná Amerika|Severnej Amerike]]) až po 635 mm na juhovýchode vo [[Victoria (Britská Kolumbia)|Victorii]], hlavnom meste provincie Britská Kolumbia, ležiacej v juhovýchodnej časti [[Saanich (polostrov)|polostrova Saanich]]. Najviac zrážok je na jeseň a v zime. Teplota je vyrovnaná na obidvoch pobrežiach. Zimy sú mierne a letá chladná, alebo mierne teplá, čo záleží od polohy. Priemerné ročné teploty sa pohybujú okolo 10 °C. Sneh je v nižších polohách vzácny, ale bežný vo vyšších horských polohách.
[[Obrázok:Strait of Georgia.jpg|left|thumb|180px|Úžina [[Strait of Georgia]]]]
 
Ostrov Vancouver leží v biotope dažďových pralesov mierneho pásma. V južnej a východnej časti ostrova sa nachádza [[douglaska tisolistá]], [[tuja riasnatá]], arbutus menziesii, garryov dub (známy aj ako oregonský biely dub), [[gaultéria indiánska]], [[mahónia cezmínolistá]] a rastliny rodu arctostaphylos. Táto časť ostrova je husto zaľudnená a slúži ako miesto k dovolenke a rekreácii.
 
[[Obrázok:Puma 10.jpg|thumb|180px|[[Puma americká]]]]
[[Obrázok:Puma 10.jpg|right|thumb|180px|[[Puma americká]]]]Severná, západná a väčšina centrálnej časti ostrova Vancouver je takisto ako zvyšok pobrežia Britskej Kolumbie domovom vysokých ihličnanov. Nachádza sa tu [[sieboldov jedľovec]], tuja riasnatá, [[jedľa pôvabná]], [[cypruštek nutkajský]], douglaska tisolistá, [[jedľa obrovská]], [[smrek sitkanský]] a [[borovica pohorská]]. Často sa vyskytuje [[javor veľkolistý]], [[jelša červená]], papradie polystichum munitum a červené čučoriedky.
 
[[Fauna]] na ostrove Vancouver je podobná tej na pevnine s niekoľkými zaujímavými výnimkami. Napríklad [[medveď grizzly]], [[urzon kanadský]], [[horská koza]], [[los európsky]], [[dikobraz]], [[kojot prériový]] a [[skunk]], ktorých výskyt je na pevnine častý, na ostrove Vancouver chýbajú.
Ostrovu Vancouver sa dostalo väčšej pozornosti po tretej výprave kapitána [[James Cook|Jamesa Cooka]], ktorý sa 31. marca 1778 vylodil na západnom pobreží ostrova u úžiny [[Nootka Sound]] a zabral ostrov pre [[Spojené kráľovstvo]]. Veľký potenciál ostrova pre obchod s kožušinami viedol [[Britská východoindická spoločnosť|Britskú východoindickú spoločnosť]] k tomu, že na [[Nootka (ostrov)|ostrove Nootka]], malom ostrove v úžine Nootka Sound, postavila obchodné stredisko pre obchod s kožušinami v indiánskej osade [[Yuquot]].
 
[[Obrázok:Spanish fort San Miguel at Nootka in 1793.jpg|right|thumb|180px|''Fort San Miguel'' v roku 1793]]
[[Obrázok:Spanish fort San Miguel at Nootka in 1793.jpg|right|thumb|180px|''Fort San Miguel'' v roku 1793]]Ostrov bol podrobnejšie preskúmaný Španielmi v roku 1789 Estebanom José Martínezom, ktorý postavil [[Fort San Miguel]] na jednom z malých pobrežných ostrovčekov v úžine pri osade Yuquot. Je to jediné španielske sídlo na území, ktoré sa neskôr stalo súčasťou [[Kanada|Kanady]]. Španieli začali prepadávať anglické lode a obidva národy mali blízko k vyhláseniu vojny, no nezhody sa urovnali mierovou cestou dohodou [[Nootka Convention]] v roku 1792, v ktorej si obidva národy navzájom uznali svoje práva v oblasti. Na britské aktivity v oblasti dohliadal kapitán [[George Vancouver]], ktorý sa v minulosti plavil s kapitánom Jamesom Cookom na jeho výpravách a po ktorom je ostrov pomenovaný. Zatiaľ čo v súčasnosti poznáme ostrov pod jeho názvom ostrov Vancouver - Vancouver Island, pomenovaný po Georgeovi Vancouverovi, tento anglický prieskumník a moreplavec pôvodne nechcel tak veľký ostrov pomenovať iba po sebe. V jeho správe [[Britská admiralita|Britskej admiralite]] zo septembra 1792 kapitán Vancouver oznamuje, že by radšej chcel na počesť svojho stretnutia s [[Juan Francisco Quadra|Juanom Franciscom Quadrom]]
: "pomenovať nejaký prístav alebo ostrov po nás obidvoch na pamiatku nášho stretnutia a nadviazania priateľských vzťahov... (Vancouver predtým pohostil Quadru na jeho lodi) ... a keďže nenachádzam žiadne iné miesto vhodnejšie ako miesto nášho stretnutia, pomenovávam túto krajinu... ostrovom Quadru a Vancouvera (Island of Quadra and Vancouver)."
 
 
===Britské osídlenie===
[[Obrázok:Flag of Vancouver Island.svg|right|thumb|180px|Britská koloniálna vlajka ''ostrova Vancouver'']]
[[Obrázok:Flag of Vancouver Island.svg|right|thumb|180px|Britská koloniálna vlajka ''ostrova Vancouver'']]Prvým britským osídlením na ostrove bolo obchodné stredisko Spoločnosti Hudsonovho zálivu Fort Camosun, ktoré bolo založené v roku 1843 a neskôr premenované na [[Fort Victoria (Britská Kolumbia)|Fort Victoria]]. Onedlho, v roku 1846, bola podpísaná medzi Britániou a [[Spojené štáty|Spojenými štátmi]] [[Oregonská zmluva]], ktorá vyriešila otázku sporných hraníc vtedajšieho amerického teritória [[Oregon]]. Zmluva určila, že celý ostrov Vancouver pripadol [[Kanada|Kanade]], napriek tomu, že časť ostrova leží na juh od 49 [[Rovnobežka (geografia)|rovnobežky]]. V roku 1849 bola založená kolónia Colony of Vancouver Island. Guvernérmi sa na krátku dobu stali Richard Blanshard a James Douglas, správca obchodného strediska Spoločnosti Hudsonovho zálivu. Guvernérom bol od roku 1851 po dobu nasledujúcich trinásť rokov.
 
Fort Victoria sa stala dôležitou základňou po vypuknutí [[Zlatá horúčka v kaňone Fraser|zlatej horúčky v kaňone Fraser]] v roku 1858. V roku 1862 bolo rozširujúce sa mesto zapísané do registra ako mesto [[Victoria (Britská Kolumbia)|Victoria]]. Victoria sa stala hlavným mestom kolónie na ostrove Vancouver a tento svoj status si udržala aj po administratívnom pripojení ostrova k pevnine v roku 1866. V meste [[Esquimalt (Britská Kolumbia)|Esquimalt]] bola v roku 1865 založená britská námorná základňa, veľká lodenica a námorná nemocnica. Tieto zariadenia neskôr prevzala kanadská armáda.
 
==Ekonomika==
[[Obrázok:Clayoquot Sound.jpg|left|thumb|180px|Úžina ''Clayoqout Sound'']]
[[Obrázok:Clayoquot Sound.jpg|left|thumb|180px|Úžina ''Clayoqout Sound'']]Ekonomike ostrova Vancouver okrem hlavného mesta Victorie dominuje predovšetkým drevospracujúci priemysel, turistika a rybárčenie. Veľká časť výrubu stromov tvorí [[drevovina]] (paper pulp) z druhej generácie lesných fariem, ktorá je v nich vyrúbaná približne každých 30 rokov. Drevovina sa používa na výrobu [[papier]]a. Výrub stromov v pôvodných nedotknutých lesoch (napríklad v úžine [[Clayoqout Sound]]) je kontroverznou záležitosťou, ktorá si získala medzinárodnú pozornosť vďaka snahe aktivistov a ochranárskych združení.
 
[[Obrázok:Tofino fishing.jpg|right|thumb|180px|Rybárske mólo v osade ''Tofino'']]V posledných rokoch spustila vláda provincie Britská Kolumbia náučný program, aby prilákala viac turistov do plážových stredísk ako je napríklad [[Tofino (Britská Kolumbia)|Tofino]].
V posledných rokoch spustila vláda provincie Britská Kolumbia náučný program, aby prilákala viac turistov do plážových stredísk ako je napríklad [[Tofino (Britská Kolumbia)|Tofino]].
 
Na ostrove sa rýchlo rozširuje výroba [[Víno|vín]], vinári na ostrove Vancouver vyprodukovali vína, z ktorých niektoré prekonali aj vína z Francúzska.
 
==Školstvo==
[[Obrázok:UVic.jpg|right|thumb|180px|Uvítacia tabuľa pri vstupe do severného kampusu ''University of Victoria'']]
[[Obrázok:UVic.jpg|right|thumb|180px|Uvítacia tabuľa pri vstupe do severného kampusu ''University of Victoria'']]Vyššie vzdelanie hraje veľkú ekonomickú úlohu v oblasti [[Veľká Victoria|Veľkej Victorie]], keďže počet študentov a zamestnancov presahuje číslo 50 000. [[University of Victoria]] je najväčšou univerzitou na ostrove, v ročníku 2006/2007 mala 19 475 študentov a 4 124 zamestnancov. [[Royal Roads University]] je oveľa menšia s 2 268 študentmi a 680 zamestnancami. [[Camosun College]] má v regióne [[Veľká Victoria]] tiež pár kampusov a 17 000 študentov a takmer 1 000 zamestnancov (takmer polovica jej študentov je zo vzdialených oblastí). [[Malaspina University-College]] je ďalšou univerzitou na ostrove s jej hlavným kampusom v meste [[Nanaimo (Britská Kolumbia)|Nanaimo]] a ďalšími v mestách [[Duncan (Britská Kolumbia)|Duncan]], [[Parksville (Britská Kolumbia)|Parksville]] a [[Powell River (Britská Kolumbia)|Powell River]]. [[University Canada West]] uzatvára zoznam inštitúcií, ktoré udeľujú a garantujú diplomy za vysokoškolské vzdelanie. Na ostrove je tiež značný počet komunitných internátov a medzinárodných vzdelávacích centier.
 
==Doprava==
===Námorná doprava===
Námorná doprava je na ostrove Vancouver veľmi dôležitá, keďže zaisťuje spojenie s pevninskou časťou Britskej Kolumbie a s americkým štátom [[Washington (štát USA)|Washington]]. S pevninou nespájajú ostrov žiadne mosty, aj keď návrh na výstavbu mosta ponad úžinu [[Strait of Georgia]] padol už veľakrát. Jediná cesta autom na ostrov je možná iba s využitím trajektov spoločností [[BC Ferries]], [[Washington State Ferry]] a [[Blackball Transport]]. Na ostrov vedie šesť trás trajektov pre cestujúcich s možnosťou prepravy áut:
[[Image:Ferrying to Vancouver Island.ogg|thumb|right|180px|Cesta trajektom na ''ostrov Vancouver''<sup>[http://commons.wikimedia.org/wiki/Commons:Media_help ?]</sup>]][[Obrázok:Spirit of Vancouver Island.jpg|right|thumb|180px|''Spirit of Vancouver Island'', trajekt spoločnosti ''BC Ferries'']][[Obrázok:Spirit of British Columbia.jpg|right|thumb|180px|''Spirit of British Columbia'', trajekt spoločnosti ''BC Ferries'']][[Obrázok:MV Coho.jpg|right|thumb|180px|''MV Coho'', trajekt spoločnosti ''Blackball Transport'' v prístave v meste ''Victoria'']]
[[Obrázok:Spirit of Vancouver Island.jpg|right|thumb|180px|''Spirit of Vancouver Island'', trajekt spoločnosti ''BC Ferries'']]
[[Obrázok:Spirit of British Columbia.jpg|right|thumb|180px|''Spirit of British Columbia'', trajekt spoločnosti ''BC Ferries'']]
[[Obrázok:MV Coho.jpg|right|thumb|180px|''MV Coho'', trajekt spoločnosti ''Blackball Transport'' v prístave v meste ''Victoria'']]
'''BC Ferries'''
* Tsawwassen, BC (38 km južne od Vancouveru) - Swartz Bay, BC (32 km na sever od Victorie)
 
===Cestná doprava===
[[Obrázok:Victoriadoubledecker.JPG|right|thumb|180px|Dvojposchodový autobus [[Alexander Dennis Enviro 500]] s predným závesom na bicykel je jedným z dvojposchodových autobusov, ktoré sa používajú v meste ''Victoria'']]Mesto Victoria na ostrove Vancouver je jedným z mála miest v Severnej Amerike, kde sa vo verejnej doprave používajú dvojposchodové ([[double decker]]) autobusy. Sú súčasťou autobusovej dopravy oblasti Veľkej Victorie.
Mesto Victoria na ostrove Vancouver je jedným z mála miest v Severnej Amerike, kde sa vo verejnej doprave používajú dvojposchodové ([[double decker]]) autobusy. Sú súčasťou autobusovej dopravy oblasti Veľkej Victorie.
 
Ako sa Victoria, hlavné a najväčšie mesto na ostrove rozširuje, stáva sa automobilová premávka problematickou. Zápchy počas dopravnej špičky sa nepodarilo vyriešiť úpravou ciest medzi Victoriou a mestami na západnom pobreží ostrova a výstavba nových domov a zariadení, ako napríklad golfového strediska Bear Mountain spôsobuje, že nárast dopravy na cestách bude v nasledujúcich rokoch vážny problém.
 
===Letecká doprava===
[[Obrázok:YYJ-Terminal.jpg|right|thumb|180px|Terminál medzinárodného letiska ''Victoria International Airport'']]Na ostrove Vancouver sú dve hlavné letiská:
Na ostrove Vancouver sú dve hlavné letiská:
* [[Victoria International Airport]] je menšie, no odbavuje väčšinu leteckej dopravy na ostrov Vancouver. Päť veľkých leteckých dopravcov ([[Air Canada]], [[Air Canada Jazz]], [[Horizon Air]], [[Pacific Coastal]] a [[Westjet]]) ponúka množstvo letov na krátke a stredné vzdialenosti do a z miest [[Vancouver]], [[Seattle]], [[Calgary]], [[Toronto]] a [[Montreal]].
* [[CFB Comox]] je väčšie, no spravuje menej civilných letov, keďže [[Canadian Forces Air Command|AIRCOM]] mu uzavrelo väčšinu letov. Lieta do veľa miest, do ktorých lietajú aj lietadlá z letiska vo Victorii a do väčšieho počtu miest a osád na pobreží.
12 142

úprav