Kongres utláčaných národov: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bubamara (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
d
Riadok 1:
'''Kongres utláčaných národov'''. Po podpise Brest-Litovského mieru 3. marca 1918 zosilnela aktivita mocností Dohody proti Rakúsko-Uhorsku, kde za jeden z najefektívnejších prostriedkov bolo považované rozdúchavanie národnostných rozporov medzi obyvateľmi mnohonárodnostnej monarchie. V rámci tejto konšpirácie bol zvolaný do Ríma na [[8. apríl|8.]]-[[10. apríl]]a [[1918]] tzv. Kongres utláčaných národov, ako spoločná akcia reprezentácií porobených národov a národností [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]].
'''Kongres utláčaných národov''' bola prvá spoločná akcia reprezentácií porobených národov a národností
[[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]], ktorá sa konala [[8. apríl|8.]]-[[10. apríl]]a [[1918]] v [[Rím]]e.
 
Na kongrese sa zúčastnili delegácie:
Na kongrese sa zúčastnili zástupcovia [[Taliani|Talianov]], [[Rumuni|Rumunov]], [[Poliaci|Poliakov]], [[Juhoslovania|Juhoslovanov]] a [[Slováci|Slovákov]], ktorých zastupovali [[Milan Rastislav Štefánik]] a [[Štefan Osuský]].
* Delegácia talianska (okrem prípravného výboru): senátori Albertini, Della Torre a Volterra; poslanci Agnelli, Canepa, di Scalea, Pederzoni, F. Martini, Scialoja a Tasca di Cuto, politici, novinári a publicisti Borgése, Forges, Davanzati, Guiriati, Lazzarini,Lorenzoni,Mantica, [[Benito Mussolini|Mussolini]], Ojetti, Pantaleoni, Paterno, A. Prato, Prezzolini, Salvemini, Silva a Spada.
* Delegácia československá: [[Edvard Beneš|Beneš]], Gábriš, Hlaváček, [[Štefan Osuský|Osuský]], Papírník, [[Milan Rastislav Štefánik|Štefánik]], Sychrava a Šeba.
* Delegácia rumunská: Draghicescu, Lupu, De Luca, Mandrescu a Mironescu.
* Delegácia polská: Loret, Modzelewski, Rozwadowski, Seyda, Skirmunt, Winiarski, Zaleski a Zamorski.
* Delegácia juhoslovanská: Banjanin, Gazzari, Meštrovid, Petrović, Stojanović, Srškić, Trinajstić, Trumbic a Jambrišak.
* Delegácia skupštiny: Kosta Stojanović a členy byli Nastas Petrović, Arangelovic, Dorděvic, Zretković, Vukičević, Pavlović, Pera Jovanović, Joksimović.
* Delegácia francúzska: poslanci Franklin-Bouillon, A. Thomas, E. Fournol a P. de Quirielle;
* Delegácia anglická: H. W. Steed a [[Robert William Seton-Watson|Seton-Watson]];
* Delegácia americká: Nelson Gay
 
Kongres utláčaných národov saprijal vyslovildve zarezolúcie rozbitie Rakúsko-Uhorska jednu všeobecnú a vytvoreniejednu národnýchdvojstrannú štátovjuhoslovansko-taliansku.
 
 
'''Vyhlásneie rímskeho kongresu utláčaných národov rakúsko-uhorských proti monarchii a pre slobodu národov'''<ref>Edvard Beneš, Světová válka a naše revoluce I.-III. (Čin a Orbis 1927 Praha)</ref>
 
Zástupcovia národností, podrobených celkom, alebo čiastočne nadvláde Rakúsko-Uhorska, Taliani, Poliaci, Rumuni, Čechoslováci a Juhoslovania, v zhode vyhlasujú za podklad svojej spoločnej činnosti tieto zásady:
 
* 1. Každý z týchto národov vyhlasuje za svoje právo stanoviť, alebo spojiť sa v národnú jednotu a dosiahnuť plnú samostatnosť politickú a hospodársku.
* 2. Každý z týchto národov uznáva rakúsko-uhorskú monarchiu za nástroj nemeckej nadvlády a za základnú prekážku v uskutočnení svojich túžob a práv.
* 3. Zjazd preto uznáva nutným spoločný boj proti spoločným utlačovateľom, aby tak každý národ mohol nadobudnúť svoje úplné oslobodenie a svoju úplnú národnú jednotu v slobodnom jednotnom štáte.
 
Rím, 10. apríla 1918.
 
== Externé odkazy ==
<References/>
* {{filit|fvk/kongres_utlacanych_narodov.html}}