Dejiny psychológie

Dejiny psychológie

Korene vzniku psychológie môžeme chápať už od vzniku antickej kultúry. Po dlhý čas bol predmet psychológie vymedzovaný filozofickými školami. Zo začiatku bol predmet psychológie určovaný špekulatívnymi teóriami a až po istom čase experimentálnym a empirickým skúmaním. V psychológii môžeme rozlíšiť tri etapy vývinu predmetu psychológie.

V prvej etape bol ako predmet skúmania psychológie chápaná duša. V tejto etape je psychológia súčasťou filozófie. Rozlišuje sa duša rastlinná a živočíšna. Človek má schopnosť disponovať dušou rozumovou, ktorá je týmto dvom nadradená. Medzi prvými sa dušou zaoberal Aristoteles vo svojom spise "O duši". V tomto období sa špekulovalo o lokalizácii duše. Aristoteles lokalizoval dušu v srdci, zato Platón v mozgu. Psychologické bádanie starovekých filozófov prispelo k psychológii množstvom psychologických pojmov a nových myšlienkových názorov, ktoré boli neskôr rozpracované do nových a významných psychologických teórií.

Druhú etapu odštartovala filozofia Reného Descarta. Toto obdobie sa nieslo v duchu prírodných vied. Descartes zavádza termín vedomie. Taktiež považuje vedomé a psychické za jedno, čiže zužuje predmet psychológie na vedomé javy. Duša je chápaná ako substancia, ktorou základnou vlastnosťou je myslenie.

Táto etapa vývinu psychológie vyvrcholila založením psychológie ako samostatného vedného odboru, ktoré býva najčastejšie datované od založenia prvého psychologického laboratória v Lipsku Wilhelmom Wundtom v roku 1879. Tak začína obdobie experimentálnej psychológie.