|
'''Bán''' je titul rôznych regionálnych správcov či vládcov v okolí južnej Karpatskej kotliny v minulosti. Územie pod jeho vládov sa nazývalo v Uhorsku a Valašsku [[banát]], na slovanských územiach a v 20. storočí v Juhoslávii [[bánovina]]. Slovo pochádza buď zo slovanského "pán" alebo je pôvodne avarským výrazom.
'''bán''' - hodnosť najvyššieho predstaviteľa štátnej moci v [[Chorvátsko|Chorvátsku]] a [[Slovinsko|Slovinsku]].
==Regionálny vládca Chorvátska==
Názov bán je známy už od rímskehozhruba obdobia9. storočia [[chorvátske kráľovstvo|chorvátskeho kráľovstva]] a vzťahoval sa na hlavných predstaviteľov kráľovskej moci v jednotlivých oblastiach štátu. Po začlenení Chorvátska pod uhorskú korunu stal sa bán miestodržiteľom uhorského kráľa, čím sa vyjadrovalo osobitné postavenie krajiny v rámci [[Uhorsko|Uhorska]].
==Miestodržiteľ uhorského kráľa v Chorvátsku a okolí; predseda chorvátskej vlády==
Rozsah jeho právomocí sa v priebehu histórie menil. Pôvodne bol takmer neobmedzeným predstaviteľom štátnej moci v krajine a zodpovedný iba kráľovi, ktorý ho mohol vymenovať i odvolať. Riadil správu krajiny, súdnictvo, cirkevné záležitosti, vyrubovanie daní a bol i hlavným veliteľom chorvátskeho vojska. V r. 1685 obmedzil [[chorvátsky snem]] jeho absolutistické postavenie ustanovením šesťčlenného zboru (tzv. [[Bánska konferencia]]), ako poradného i kontrolného orgánu bána i snemu. ▼Po začlenení Chorvátska pod uhorskú korunu roku 1102 pripadol titul bán miestodržiteľovi uhorského kráľa, čím sa vyjadrovalo osobitné postavenie krajiny v rámci [[Uhorsko|Uhorska]]. Roku 1225 vznikli formálne dva banáty - Chorvátsko-Dalmácia a Slavónsko-, ale v 14./15. storočí boli znova spojené. Po dobytí veľkých území Osmanskou ríšou začiatkom 16. storočia sa právomoci bána zmenšili.
Neskôr podriadil [[uhorský stavovský snem]] v Bratislave bána Uhorskej miestodržiteľskej rade a za vlády [[Mária Terézia|Márie Terézie]] sa značne znížila jeho právomoc ako hlavného veliteľa ako aj jeho kompetencia vo vyrubovaní daní. V r.[[1849]] bolo Chorvátsko-Slavónsko a [[Dalmácia]] vyhlásené za osobitnú korunnú dŕžavu a bán plnil úlohu miestodržiteľa podriadeného priamo Viedni. Po maďarsko-chorvátskom vyrovnaní ([[1868]]) plnil bán úlohu predsedu chorvátskej vlády.
▲Rozsah jeho právomocí chorvátskeho bána sa v priebehu histórie menil. Pôvodne bol takmer neobmedzeným predstaviteľom štátnej moci v krajine a zodpovedný iba kráľovi, ktorý ho mohol vymenovať iaj odvolať. Riadil správu krajiny, súdnictvo, cirkevné záležitosti, vyrubovanie daní a bol iaj hlavným veliteľom chorvátskeho vojska. V r.roku 1685 obmedzil [[chorvátsky snem]] jeho absolutistické postavenie ustanovením šesťčlenného zboru (tzv. [[Bánska konferencia]]), ako poradného ia kontrolného orgánu bána iaj snemu .Neskôr podriadil [[uhorský snem]] v Bratislave bána Uhorskej miestodržiteľskej rade a za vlády [[Mária Terézia|Márie Terézie]] sa značne znížila jeho právomoc ako hlavného veliteľa ako aj jeho kompetencia vo vyrubovaní daní. V r.[[1849]] bolo Chorvátsko-Slavónsko a [[Dalmácia]] vyhlásené za osobitnú korunnú dŕžavu a bán plnil úlohu miestodržiteľa podriadeného priamo Viedni. Po maďarsko-chorvátskom vyrovnaní ([[1868]]) plnil bán až do roku 1918 úlohu predsedu chorvátskej vlády.
==Miestodržiteľ uhorského kráľa v iných oblastiach==
Titul bán niesli aj miestodržitelia uhorského kráľa v Slavónsku (pozri hore), Dalmácii, v Bosne (12. stor. - (?)16. stor.), Mačve, ako aj v Olténsku (čiže Dolnom Valašsku) a Severíne (13. storočia - (?)16. stor.).
== ==
[[en:Ban (title)]]
| 