Kontinentálna zemská kôra: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
doplnenie malé |
doplnenie |
||
Riadok 1:
[[Image:Topo.jpg|thumb|right|Hrúbka zemskej kôry v km]]
'''Kontinentálna zemská kôra''' alebo tiež '''pevninská kôra''' je [[časť]] [[zemská kôra|zemskej kôry]] nachádzajúca sa pod [[kontinent|kontinentami]]. Má hrúbku
== Geologické členenie ==
[[Image:World geologic provinces.jpg|thumb|225px|<br/>'''Oceánska kôra''' - vek{{Legenda|#cde|0-20 Ma}}{{Legenda|#abc|20-65 Ma}}{{Legenda|#89a|>65 Ma}}'''Pevninská kôra''' - rozdelenie{{Legenda|#f96|Prekambrické štíty}}{{Legenda|#f9c|[[Kontinentálna platforma|Platforma]]}}{{Legenda|#9fc|[[Orogenéza|Orogénne pásma]]}}{{Legenda|#9cf|[[Panva (geológia)|Panvy]]}}{{Legenda|#969|Veľké [[Vyvretá hornina|vulkanické]] provincie}}{{Legenda|#ff9|Kontinentálny šelf}}
]]
Skladá sa z 3 vrstiev:
# vrchnej, pokrytej [[usadená hornina|sedimentami]]
# strednej, tvorenej najmä [[Granit|žulou]] a [[premenené horniny|premenenými horninami]]. Od spodnej ju oddeľuje [[Conradova diskontinuita]]
# spodnej, tvorenej najmä [[Bazalt|čadičom]]. Od
Z geotektonického hľadiska možno v kontinentálnej kôre vyčleniť [[Kontinentálna platforma|platformy]] (alebo tabule) so [[Štít (geológia)|štítmi]], prechodné [[sedimentačný bazén|panvy]] a [[orogenéza|orogénne zóny]]<ref name="Krist"/>.
Priemerná hustota kontinentálnej kôry sa pohybuje veľmi blízko hodnoty 2,7 g/cm<sup>3</sup>, čo znamená že je ľahšia ako materiál [[zemský plášť|zemského plášťa]] aj ako [[oceánska kôra]], ktorých hustota sa pohybuje okolo 2,9 g/cm<sup>3</sup>. Tento rozdiel hustôt spôsobuje, že kontinentálna kôra sa neponára hlboko do plášťa a nesubdukuje.
Keďže sa podstatná časť zemskej kôry nachádza nad hladinou mora, umožnila tak vznik suchozemského života. Existencia plytkých šelfových morí na okrajoch kontinentálnych [[tektonická platňa|tektonických platní]] vytvorila podmienky pre [[Biologická evolúcia|evolúciu]] [[Živočíchy|mnohobunkových]] živočíchov ktorý sa začal na rozhraní [[prekambrium|prekambria]] a [[kambrium|kambria]] začiatkom [[paleozoikum|prvohôr]].
V protiklade s relatívnou nezničiteľnosťou (nemožnosť [[subdukcia|subdukcie]]) kontinentálnej kôry, sa jej tvar a počet platní v geologickej histórii výrazne menil v dôsledku procesov [[platňová tektonika|platňovej tektoniky]], keď sa jednotlivé kontinenty [[Rift|rozpadávali]], [[Rozchádzanie oceánskeho dna|pohybovali]] a [[orogenéza|kolidovali]]. Zachovanie kontinentálnej kôry malo za následok že na nej možno nájsť najstaršie horniny na Zemi. Väčšina z nich sa nachádza na [[kratóno]]ch - starých jadrách [[kontinent]]ov, ktoré sa nazývajú [[štít (geológia)|štíty]]. Najstaršie horniny oceánskej kôry sú [[rula|ruly]] [[súbor Acasta|súboru Acasta]] z [[Kanada|Kanady]], ktoré sú staré asi 4,01 miliardy rokov. Naproti tomu, najstaršie horniny oceánskej kôry, ktorá je postupne recyklovaná majú len okolo 180 miliónov rokov ([[jura (geologické obdobie)|jura]]). Kontinentálna kôra a vrstvy hornín, ktoré na nej ležia sú hlavným objektom štúdia geológie a umožňujú vedcom lepšie poznať históriu [[Zem]]e.
== Hrúbka kontinentálnej kôry ==
Hrúbka kontinentálnej kôry sa môže pohybovať v rozmedzí 20 - 80 km<ref name="Reichwalder">Reichwalder, P., Jablonský, J., 2003; ''Všeobecná geológia 1.'' Bratislava, Univerzita Komenského, 240 s.</ref>, priemerne je hrubá okolo 40 km. Hrúbka závisí najmä od jej veku. V mladej kôre orogénnych pásiem môže dosahovať jej hrúbka 65 ([[Geológia Álp|Alpy]]) až 80 km ([[Himaláje]]). V už stabilizovanom prvohornom [[Český masív|Českom masíve]] je jej hrúbka asi 42 km (zistená v okolí [[Sedlčany|Sedlčan]]), v oblasti [[Labe]] 27 - 28 km<ref name="Krist"/>. V oblasti [[Karpaty|Karpát]] na Slovensku je jej hrúbka okolo 30 - 50 km<ref name="Reichwalder"/>.
== Referencie ==
<references />
=== Zdroj ===
* {{filit|fvk/kora_pevninova.html}}
* {{Preklad|jazyk=en|článok=Continental crust|revízia=204801527}}
[[Kategória:Štruktúra Zeme]]
| |||