Kontinentálna zemská kôra: Rozdiel medzi revíziami

'''Kontinentálna zemská kôra''' alebo tiež '''pevninská kôra''' je [[časť]] [[zemská kôra|zemskej kôry]] nachádzajúca sa podtvoriacej [[kontinent|kontinentami]]y. Má hrúbku 20-80 km, priemerne 40 km. Je tvorená prevažne [[sial]]itickými horninami. Jej objem neustále rastie, pretože je ľahšia a prakticky [[subdukcia|nesubdukuje]]. Len malá časť môže zaniknúť, napr. procesom [[bazifikácia|bazifikácie]].

Jej okraje označované ako [[šelf]], do hĺbky asi 200 m sú zaliate morom, v [[čas v geológii|geologickej minulosti]], tomu tak nebolo vždy, napr. v strednej [[Jura (geologické obdobie)|jure]], kedy dosahovala morská [[transgresia]] jedno z sovjichsvojich maxím boli zaliate až 2/3 kontinentálnej kôry. V súčastnosti existuje asi 7&nbsp;[[Miliarda|miliárd]]&nbsp;km³ kontinentálnej kôry, ktoré tvoria okolo 64% celkového objemu zemskej kôry<ref name="Krist">Krist, E., Krivý, M., 1985; ''Petrológia.'' Alfa, Bratislava, 464 s.</ref>.

# strednej, tvorenej najmä [[Granit|žulou]] a [[premenené horniny|premenenými horninami]], seizmické vlny sa tu šíria rýchlosťou okolo 5,5 km/s<ref name="Vladár, J.">Vladár, J. a kol.: Encyklopédia Slovenska VI. zväzok T - Ž. Bratislava, Veda 1982, 774 s.</ref>. Od spodnej ju oddeľuje [[Conradova diskontinuita]].

# spodnej, tvorenej najmä [[Bazalt|čadičom]], seizmické vlny sa tu šíria rýchlosťou okolo 6 - 7,2 km/s<ref name="Vladár, J."/>. Od vrchného plášťa ju oddeľuje [[Mohorovičičova diskontinuita]]. V najspodnejších častiach rýchlosť šírenia seizmických vĺn dosahuje hodnoty 7,8 km/s<ref name="Vladár, J."/>.