Ofiolitový komplex: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
menšie opravy a doplnenie
Robzle (diskusia | príspevky)
d d
Riadok 1:
[[Image:Gros Morne moho.jpg|thumb|[[ordovik|Ordovické]] ofiolity v [[Gros Morne National Park]] na [[Newfoundland]]e]]
'''Ofiolitový komplex''' je idealizovaný profil [[oceánska kôra|oceánskej]] zemskej [[zemská kôra|kôry]] a vrchného [[Zemský plášť|plášťa]], skladajúci sa z bázických a ultrabázických [[láva|láv]] a menších intrúzií, prípadne je sprevádzaný [[radiolarit]]mi, hlbokovodnými bridlicami a [[vápenec|vápencami]] alebo [[slieň]]mi. Ofiolitový komplex nie je možné za bežných podmienok sledovať. [[Odkryv]]y, ktoré sa dnes nachádzajú na zemskom povrchu sú obnažené časti oceánskeho dna, ktoré boli zachytené pri [[subdukcia|subdukcii]] a neskôr [[exhumácia|exhumované]] do [[Kontinentálna zemská kôra|kontinentálnej kôry]].
 
Slovo ''ophio'' po grécky znamená had, ''lithos'' znamená kameň. Termín ''ofiolit'' po prvý krátprvýkrát použil [[Alexandre Brongniart]] v roku [[1813]] pre označenie skupiny zelených [[hornina|hornín]] ([[serpentinit]], [[bazalt|diabáz]]) v [[geológia Álp|Alpách]]. [[Gustav Steinmann]] neskôr použil termín v súvislosti s asociáciou serpentinitu, poduškovej lávy a silicitov, tiež na základe výskytu v Alpách. Termín sa do prelomu 50. a 60. rokov v podstate ďalej nepoužíval. Až objavenie [[Rozchádzanie oceánskeho dna|rozpínania oceánskeho dna]] umožnilo vysloviť predpoklad, že tieto komplexy hornín sú v podstate súčasťou oceánskej kôry. Okrem rozpoznania magnetických pásov [[Frederick Vine|Vineom]] a [[Drummond Matthews|Matthewsom]] v roku [[1963]] k tomu dopomohlo aj objavenie [[dajkový komplex|dajkového komplexu]] v [[Troodos]]kých ofiolitoch na [[Cyprus|Cypre]].
 
== Stavba ofiolitového komplexu ==
Riadok 10:
* hlbokomorské [[sediment]]y, najmä čierne [[bridlica (sediment)|bridlica]] a [[radiolarit]]y (s hrúbkou okolo 300 m)
* bazaltové poduškové lávy a ich hyaloklastiká, ktoré vznikajú pri kontakte bazaltovej lávy s vodou (hrubé asi 0,3 až 0,7 km)
* dajkový komplex, vertikálne, rovnobežné faktúry - [[Dajka|dajky]], vyplenenévyplnené bazaltom, ktorý cez ne unikal na povrch (hrubé asi 1 - 1,5 km)
* izotrópne [[gabro|gabrá]], ktoré sú výsledkom frakcionácie [[magma|magmy]]
* páskované gabrá, ktoré vznikli kryštalizáciou minerálov v magmatickom krbe (hrubý asi 2 - 5 km), predpokladá sa, že na rozharanírozhraní gabier a peridotitov pod nimi sa nachádza [[Mohorovičićova diskontinuita]]<ref>Reichwalder, P., Jablonský, J., 2003; Všeobecná geológia 1. Bratislava, Univerzita Komenského, 240 s.</ref>
* kumulátový komplex, tvorený [[ultramafický|ultramafickými]] horninami ako [[dunit]] s podobným spôsobom vzniku ako predošlé páskované gabrá
* tektonizovaný [[peridotit]], tvorený halvnehlavne [[peridotit|harzburgitovou]] až lherzolitovou [[Zemský plášť|plášťovou]] magmou.
 
Od roku [[1972]], kedy prebehla jedna z vedeckých konferencií zaoberajúcich sa ofiolitmi, bolo rozhodnuté, že termín ''ofiolity'' má označovať iba [[Vyvretá hornina|vyvreté horniny]] a nevzťahuje sa na sedimenty, ktoré na nich ležia nezávisle. Najnovšie poznatky, ktoré o oceánskej kôre nadobudli vedci počas viacerých programov výskumu oceánskeho dna, ako bol napr. [[Integrated Ocean Drilling Program]], poukázali že zloženie oceánskej kôry je v prírode pomerne rôznorodé. Na niektorých miestach sa bazaltové lávy nachádzali priamo nad [[peridotit]]mi, bez prechodnej [[gabro]]vej vrstvy. Väčšina ofiolitov, ktoré dnes možno pozorovať na povrchu má podobné odchýlky od modelovej stavby, niektoré z nich vznikli primárne, mnohé sú však spôsobené neskoršími procesmi, ako bola napríklad exhumácia a zapracovanie do horských pásiem počas [[orogenéza|orogenézy]]. Pri tom nezriedka vznikajú aj chaotické ofiolitové [[melanž]]e.<ref>[http://www.geology.cz/app/encyklopedie/term.pl?ofiolity http://www.geology.cz]</ref>