Ordovik: Rozdiel medzi revíziami

'''Ordovik''' (podľa [[Kelti|keltského]] územia ''Ordovicia'', dnešný [[Wales]]) je geologický útvar staršieho [[paleozoikum|paleozoika (prvohôr)]]. Začal sa pred 488 miliónmi rokov, skončil sa pred 443 miliónmi rokov. Na území [[Slovensko|Slovenska]] vtedy bolo [[more]] a podmorské [[Sopka|sopky]]. Označenie ordovik zaviedol britský geológ [[Charles Lapworth]] v roku [[1879]].

Na konci [[kambrium|kambria]] došlo k dočasnému ústupu mora a v niektorých oblastiach i k slabému [[vrásnenie|vrásneniu]], ale v ordoviku sa začína obdobie významného zaplavenia pevniny morom - tzv. ''talasokratické obdobie''. Ordovické moria zaliali značnú časť pevninských blokov, v týchto plytkých epikontinentálnych moriach boli výborné podmienky pre život. Väčšinu pevniny ordoviku tvorili dva pomerne súvislé kontinenty: menej kompaktná ''[[Laurázia]]'' na severe a súvislá ''[[Gondwana]]'' na juhu.

V najväčšej geosynklinálnej oblasti [[Európa|Európy]] - [[kaledónska geosynklinála|kaledónskej geosynklinále]] boli po celé obdobie vhodné podmienky a sedimentačný cyklus prebiehal väčšinou bez prerušenia. Okolo starých štítov, hlavne v severných častiach kontinentov, vznikali organogénne [[Vápenec|vápence]]. Týmito miestami pravdepodobne prebiehalo teplé rovníkové pásmo. V hlbších oblastiach (napríklad v strednej Európe, severnej [[Afrika|Afrike]] a pod.) sa ukladali pieskovo - ílové [[Usadená hornina|sedimenty]], hlavne [[Graptolity|graptolitové]] bridlice. Tieto sedimenty sú dôkazom chladnejšieho podnebia v týchto oblastiach. Južný pól sa v tej dobe nachádzal v oblasti dnešného [[Guinejský záliv|Guinejského zálivu]]. Zaľadnenie bolo v tomto období prítomné na [[Sahara|Sahare]] aj v južnej Afrike.

Pre geosynklinálne oblasti aké sa vtedy nachádzali vo východných [[Alpy|Alpách]], či [[Český masív|Českom masíve]] boli významné podmorské a podpovrchové výlevy zásaditej [[magma|magmy]]. Sopečnou činnosťou bolo more obohacované o železité látky. Vyzrážaním zlúčenín [[železo|železa]], zjavne činnosťou [[baktérie|baktérií]]) vznikli významné ložiská semienkových železných rúd, napríklad v [[Slovenské rudohorie|Slovenskom rudohorí]], stredných Čechách, [[Durínsko|Durínsku]], Severnej Amerike a inde.

Začiatkom ordoviku doznievala [[sardínska fáza]], ktorou sa začalo [[Kaldónskekaledónske vrásnenie]]. Koncom ordoviku prebehla [[takomská fáza]], v dôsledku ktorej sa v Laurázii vyvrásnili [[Appalače]], Český masív zasiahla takzvaná [[česká fáza]].

Pokračoval predovšetkým vývoj bezstavovcov v ordovických moriach. Vrchol rozvoja dosiahli [[trilobit]]y, ''phacopida'' a ''lichida''. Objavili sa i prvé rybovité prastavovce - bezčeľustnaté ryby [[kruhoústnice]] v ordovických pieskovcoch v Severnej Amerike. Rad kambrických skupín zmizol. V strednom ordoviku sa objavil významný kmeň [[brachiopoda|ramenonožcov]] ''[[rhynochonellida]]''.