Šalamún (Uhorsko): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Tabularius (diskusia | príspevky)
dBez shrnutí editace
Kelovy (diskusia | príspevky)
d rozlíš.
Riadok 30:
Roku [[1071]] napadli južné Uhorsko Pečenehovia, ktorým byzantský veliteľ Belehradu dovolil prekročiť rieku [[Sáva|Sávu]]. Šalamún zorganizoval vojenskú výpravu proti Belehradu, počas ktorej došlo k roztržke medzi ním a Gejzom. Po trojmesačnom obliehaní sa väčšina posádky a obyvateľov vzdala a podrobila Gejzovi, čo Šalamúna nahnevalo. Šalamúna rozhnevala aj to, že byzantský cisár [[Michal VII.|Michal VII. Dukas]] uzavrel mier s Gejzom a jeho ako kráľa odignoroval. Šalamún bol rozhodnutý proti Gejzovi zasiahnuť.
 
Šalamún aj Gejza začali proti sebe zhromažďovať vojsko. Po dlhších rokovaniach sa im podarilo dohodnúť si schôdzku na ostrove uprostred [[Dunaj]]a neďaleko [[Ostrihom]]u, kde sa zmierili a vymenili si ručiteľov prímeria. V novembri [[1073]] uzavreli prímerie, ktoré malo trvať do apríla [[1074]], čo využil Šalamúnovi na získanie vojenskej pomoci z Nemecka. Koncom februára 1074 Šalamún zaútočil na Gejzu, ktorý sa zdržiaval v Biharsku. [[26. február]]a 1074 sa pri Kemeji Šalamún postavil do cesty Gejzovi, ktorý chcel spolu s biharským vojskom ustúpiť na Moravu, kde sa zdržiaval jeho brat Ladislav, a v následnej bitke ho porazil, aj vďaka zrade časti biharských oddielov. Gejza so zvyškom biharských oddielov ustúpil, prekročil Tisu a smeroval do Nitrianska. Šalamún prenasledoval Gejzu, ktorý sa pri [[Vacov (Maďarsko)|Vacove]]e spojil s nitrianskymi oddielmi, ktoré priviedol Ladislav a moravskými oddielmi olomouckého kniežaťa [[Oto I. Olomoucký|Ota]]. [[14. marec|14. marca]] 1074 sa obidve vojská stretli v bitke pri Mogyoróde, v ktorej bol Šalamún porazený.
 
Po prehratej bitke sa Šalamún stiahol do hradov Mošon a Bratislava, ktoré ostali v jeho rukách a kde očakával pomoc od Henricha IV. Gejza sa stal uhorským kráľom a Ladislav nitrianskym kniežaťom. Šalamúnovi ostali iba [[komitát]]y Mošon, [[Šopron]] a Bratislava. Šalamún dokonca uznal lénnu zvrchovanosť nemeckého kráľa. Jeho situácia sa nezmenila ani po augustovej výprave Henricha IV. do Uhorska, ktorý síce prenikol až ku Vacovu, ale nakoniec sa na radu svojho hlavného radcu, aquilejského patriarchu, údajne podplateného Gejzom, stiahol späť do Nemecka. Šalamún ostal opustený v Bratislave, odkiaľ sa ho snažil vypudiť Ladislav.