Korunná krajina: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bronto (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Bronto (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Riadok 1:
{{pracuje sa}}
Ako '''korunná krajina''' (po nemecky ''Kronland'') sa označovali jednotlivé časti [[Rakúske cisárstvo|Rakúskeho cisárstva]] od roku 1849 a potom [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]]. [[Uhorsko]] po rakúsko-uhorskom vyrovnaní v roku [[1867]] [[Uhorsko]] stratilo štatút (habsburskej) korunnej krajiny, čím sa "korunné krajiny" stali identické s "kráľovstvami a krajinami na ríšskej rade zastúpenými", teda s [[Predlitavsko]]m.
 
Historicky išlo o územia, ktoré Habsburgovci postupne získali v strednej Európe, najmä v roku 1526.
Pojem ako taký sa však používal až od roku 1849 a nesmie sa zamieňať so (staršími) pojmami [[rakúske krajiny]] a (Habsburskéhabsburské) [[dedičné krajiny]].
 
Korunné krajiny monarchie nemali na rozdiel od územnych celkov vo federatívnych štátov (napr [[USA]], [[Nemecko]]) charakter [[štát]]u. Chýbala im vlastná [[vláda]] a štátotvorný [[národ]]. Nikdy napríklad neexistovala štátna príslušnosť moravská. Napriek tomu spájali jednotlivé korunné krajiny historické, politické i právne osobitosti, takže boli viac než len správnymi celkami.
 
Na čele korunnej krajiny stál krajinský prednostahajtman (krajinský hajtmanLandeshauptmann) alebo miestodržiteľ (v Uhorsku ale napríklad v podstate [[palatín]]), ktorý predsedal správnemu aparátu. Tým bol v Uhorsku do roku [[1848]] [[uhorský snem]] (''krajinský snem''), ktorý cisárska vláda po revolučných udalostiach rozpustila a vznikli opäť až po roku [[1860]].
 
== Pozri tiež ==