Nosný systém mestskej hromadnej dopravy v Bratislave: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
|||
Riadok 20:
O dva roky neskôr, v roku [[2000]], spracovalo mesto ''Dokumentáciu o nosnom systéme MHD v Bratislave'', kde spracovalo niekoľko variant; pokračovanie súčasného stavu, zavedenie systému [[VAL]], či vybudovanie povrchovej či podzemnej dráhy. Objavili sa však opäť problémy s financovaním a celý projekt tak skončil zase neúspechom.
Po ďalších projektoch nakoniec nosný systém mestskej hromadnej dopravy v Bratislave bude tvoriť najskôr [[rýchlodrážna električka|rýchlodrážna električková]] linka (posledný z projektov na vybudovanie metra padol v roku [[2003]]), trať má byť vedená z južnej [[Petržalka|Petržalky]] cez [[Starý most (Bratislava)|Starý most]] do centra a ukončená bude na [[Šafárikovo námestie|Šafárikovom námestí]]
Zástancovia tohto typu nosného systému dopravy tvrdia, že v mestách s veľkosťou Bratislavy je '''[[rýchlodrážna električka]]''' lepšie riešenie ako klasická podzemná rýchlodráha a používa sa úspešne napríklad vo francúzskom [[Štrasburg]]u, ktorý má podobnú veľkosť ako Bratislava. Medzi ďalšie výhody má patriť aj výrazný mestotvorný charakter takéhoto riešenia a možnosť rozvoja oblasti v okolí električkovej trate.
Riadok 29:
Hoci mesto v blízkej dobe primárne nepočíta s vybudovaním klasickej podzemnej dráhy, nevylučuje jeho výstavbu vo vzdialenej budúcnosti.
▲{{hlavný článok|Prvá etapa nosného systému mestskej hromadnej dopravy v Bratislave}}
Prvá etapa nosného systému bratislavskej MHD je prvý úsek plánovaného nosného systému mestskej hromadnej dopravy v Bratislave, založený na otvorenom koľajovom segregovanom systéme obsluhovanom električkami na trase Šafárikovo námestie - Janíkov dvor, ktorý má byť spustený v roku 2010. Prevádzkovateľom dopravy na tejto trati by mal zabezpečovať Dopravný podnik Bratislava, staviteľ trate vzíde z tendra.
== Pozri aj ==
| |||