Semafor (programovanie): Rozdiel medzi revíziami

 

P(Semaphore s) // Získanie zdroja

{

wait until s > 0, then s := s-1;

/* musí byť [[atomické (programovanie)|atomické]] ak platí s > 0 */

}

V(Semaphore s) // Uvoľnenie zdroja

{

s := s+1; /* musí byť atomické */

}

Init(Semaphore s, Integer v)

{

s := v;

}

 

Všimnime si, že zvyšovanie premennej ''s'' nesmie byť prerušené a procedúra ''P'' nesmie byť prerušená ak ''s'' je väčšie od 0. Toto sa dá dosiahnuť pomocou špeciálnej inštrukcie [[test-and-set]] (ak to v danej architektúre [[inštrukčná sada]] podporuje) alebo (ak to je [[jednoprocesorový systém]]) sa dá zakázať [[prerušenie]] na zabránenie prepnutia procesu.

 

P(Semaphore s, integer howmany)

{

wait until s >= 0;

s := s - howmany; /* musí byť atomické */

wait until s >= 0;

}

V(Semaphore s, integer howmany)

{

s := s+howmany; /* musí byť atomické */

}

 

Na pochopenie, prečo je to lepšie ako jednoduché viacnásobné volanie P, uvažujme nasledovný problém. Povedzme, že máte množstvo N nejakého zdroja, napríklad zásobníkov pevnej dĺžky. Môžete chcieť mať inicializovaný semafor na hodnotu N na monitorovanie, ktorý zásobník je momentálne nepoužívaný. Keď si chce proces alokovať zásobník, zavolá P na semafore a dostane ho. Ak nie sú žiadne zásobníky voľné, bude čakať pokiaľ niektorý z iných procesov neuvoľní zásobník a vyvolá V na semafore.

 

Za povšimnutie stojí, že nie je nutné mať číslo na semafore rovné hodnote počtu voľných zásobníkov. Testovanie a čakanie na podmienke s >= 0 v P je nutné na zabezpečenie toho, aby pri pridávaní sa do čakacej fronty procesy nerušili ostatným požiadavky: proces nezmení hodnotu na semafore, pokiaľ nie je prvý vo fronte. V reálnej implementácii je to robené bez zobudenia procesu na zmenšenie hodnoty.

 

==Semafory v dnešnej dobe používané programátormi==