Pontos: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 430 bajtov ,  pred 12 rokmi
d
robot Pridal: bg, br, cs, cy, de, eo, es, fa, fi, fr, he, it, ja, ko, lv, nl, no, pl, pt, ru, sv, tr, zh Zmenil: en
d (img)
d (robot Pridal: bg, br, cs, cy, de, eo, es, fa, fi, fr, he, it, ja, ko, lv, nl, no, pl, pt, ru, sv, tr, zh Zmenil: en)
Tancuje sa tradične do kruhu, pričom kroky nie sú v tradičnom pevninskom gréckom štýle. Rytmus hudby je síce orientálny, avšak iného typu ako grécky orientálny rytmus. V hudbe aj v krokoch môžeme spozorovať aj keltské prvky, ktoré sem priniesli starovekí [[Kelti]]. Známe tance sú Tik, Chala, Dipat, Andartikos choros a Akritask. Známe ľudové piesne sú Ekaen ke to Čambašim (Horelo v Čambašine), I kor epijen so parchar (Dievča išlo na pole), Pontia m´enan omat (Pontská Grékyňa s jedným chlapcom), Romana (Grékyňa) či Chamenas patridas (Stratenej vlasti). Známi pontskí speváci boli hlavne [[Chrisanthos Theodoridis]] a [[Stelios Kazantzidis]], potom Pavlidis a Michalidis zo žien hlavne Dina Tsoleridu. Dodnes si pontskí Gréci udržujú v Grécku svoje zvyky, organizujú kultúrne festivaly a hovoria svojim jazykom. V Grécku ich žije okolo 2 000 000. Dnes už sa často mnoho pontských Grékov vyberie na zájazd do Pontu, pozrieť sa na vlasť svojich predkov. Jazyková skupina pontských Grékov obýva aj Gruzínsko, Arménsko, Azerbajdžan, Rusko a Krym. Väčšina z nich sa však po páde komunizmu v r. 1989 vysťahovala do Grécka.
 
[[bg:Понт (област)]]
 
[[br:Pontos]]
 
[[cs:Pontus]]
[[cy:Pontus]]
[[de:Pontus]]
[[el:Πόντος]]
[[en:PontosPontus]]
[[eo:Pontuso]]
[[es:Ponto]]
[[fa:پنتوس]]
[[fi:Pontos]]
[[fr:Royaume du Pont]]
[[he:פונטוס]]
[[it:Ponto (geografia)]]
[[ja:ポントス王国]]
[[ko:폰투스]]
[[lv:Ponta]]
[[nl:Pontus (gebied)]]
[[no:Pontos (oldtidsrike)]]
[[pl:Pont (Azja)]]
[[pt:Ponto (província romana)]]
[[ru:Понт]]
[[sv:Pontos]]
[[tr:Pontus]]
[[zh:本都]]
11 675

úprav