Stolica (územie): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
dBez shrnutí editace |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 1:
'''Stolica''' je bežný slovenský názov administratívnych jednotiek [[Uhorsko|Uhorska]] od [[novovek]]u až do zániku Uhorska (1918) a potom aj krátko v [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]] do konca roka [[1922]]. V slovenskej historiografii sa pojem technicky používa len ako označenie pre druhú fázu administratívnych jednotiek v Uhorsku, ktorá trvala od 13./14. storočia do roku 1849.
Išlo o jednotky šlachtickej samosprávy, na rozdiel od [[komitát]]ov, ktoré boli kráľovskými jednotkami a na rozdiel od [[Župa (Uhorsko po roku 1849)|žúp]], ktoré boli štátnymi jednotkami.. Na čele stolice bol župan (od 15. storočia hlavný župan) a podžupan.
V 13. storočí postupne moc kráľov upadla a (kráľovské) komitáty sa postupne zmenili na (šľachtické) stolice, v ktorých kráľom menovaný hodnostári už mali len symbolickú moc, skutočnú moc mala šľachta prostredníctvom svojich zástupcov. Stolice si časom vydobili značnú nezávislosť rešpektovanú aj samotnými uhorskými kráľmi a neskôr Habsburgovcami. Na prelome 14. a 15. storočia už bolo v Uhorsku asi 70 stolíc.
Prechod od komitátov k stoliciam prebiehal v každej župe inak rýchlo, prvé stolice vznikli v 13. storočí.
Okrem stolíc existovali v Uhorsku aj určité mestá či provincie, ktoré mali špeciálne postavenie. Pozri napr. [[Historické župy na Slovensku]].
V Uhorsku sa postupne postupne počas 15. storočia počet stolíc ustálil a s malými zmenami pretrval až do roku 1918. Pri zániku Uhorska v r. 1918 tu existovalo 64 žúp.▼
▲V Uhorsku sa postupne postupne počas 15. storočia počet stolíc ustálil a s malými zmenami pretrval až do roku 1918. Pri zániku Uhorska v r. 1918 tu existovalo 64 žúp.
[[Category:Územnosprávne jednotky na Slovensku]]
| |||