Jan Kotěra: Rozdiel medzi revíziami

Práve v tomto meste prišiel prvý dôležitý medzník jeho života. Praxoval totiž v jednej projekčnej kancelárii, kde si ho všimli ako talentovaného mladého muža a zabezpečili mu ďalšie štúdium na Akadémii výtvarných umení vo [[Viedeň|Viedni]]. Zoznámil sa tu s viacerými významnými ľuďmi. Už na prvých hodinách štúdia totiž [[Otto Wagner]] otvoril svojim poslucháčom nové obzory pomocou používania starých ozdobných foriem, ktoré mali „bojovať“ proti [[klasicizmus|klasicizmu]]. Dôležité však je, že Kotěra si z toho spravil vlastný štýl, ktorý bol ovplyvnený nielen [[Wagnerovský modernizmus|wagnerovským modernizmom]], ale aj taliansky orientovaným klasicizmom. si čo malo za následok, že v roku [[19871897]] získal prestížne ocenenie – [[Rímska cena|Rímsku cenu]], ktorá bola spojená so štipendijným pobytom v [[Pallazo Venezia]] v Ríme[[Rím]]e. Pobyt pre Kotěru znamenal mesiace cestovania po Taliansku a tým pochopiteľne zbieranie skúseností a inšpirácii. Tieto uplatnill v budúcnosti, pretože po návrate z Talianska, kde boli mimochodom ukončené jeho študentské roky, nastúpil na špeciálnu školu dekoratívnej architektúry pražskej umeleckopriemyselnej školy na miesto [[Friedrich Ohmann|Friedricha Ohmanna]], ktorý tu vyučoval.

V roku [[1899]] si v Prahe zariadil byt a oženil sa tu s Bertou Tráznikovou. Súčasne v tomto roku začína prvú významnú realizáciu, ktorou bola stavba [[PeterkovaPeterkov dom v Prahe|Peterkovho domu v Prahe]]. O 11 rokov neskôr, teda v roku [[1910]] bol vymenovaný za profesora[[profesor]]a novovytvorenej špeciálnej školy architektúry na Akadémii výtvarných umení. Zároveň pôsobil v spolku výtvarných umelcov [[Mánes]] a ako redaktor časopisu [[Volné smery]]. Organizoval naozaj veľké množstvo výstav a za svoj život absolvoval niekoľko ciest do zahraničia, ako napr.: do Paríža, Holandska, Belgicka a Nemecka. Jeho život poPo dlhšej chorobe skončilzomrel 17. apríla 1923 v Prahe.

Jeho študentské roky ovplyvnené Wagnerom je možné zhliadnuť z [[Urbánkov dom|Urbánkovho domu]] v Prahe, odkiaľ použil Wagnerovu fasádnu schému, ktorú si prerobil po svojom. Postupné stenčovanie stien dômyselne doplnil vystupňovaním vertikálnych a horizontálnych prvkov. Ako sme už spomínali jehoJeho prvou samostatnou prácou po návrte do Prahy bolo priečelie Peterkoveho domu na [[Václavskom námestí]]. Tu dospel k vlastnému výrazu a vymanil sa od naučených schémat, aj napriek tomu, že pri tejto práci sa vyskytol pod veľkým tlakom zo strany kritikov z Voľného smeru, ktorí ho už vopred označovali na záchrancu českej architektúry a kládli na jeho prvé dielo prehnané nároky.

Táto jeho prvotina však nepriniesla žiadne ďalšie zákazky, nakoľko sa od roku [[1900]] zaujímal štúdiami sakrálnej, teda svätskej architektúry. Zhotovil pár návrhov na prestavbu kostolíka sv. Jiří v Doubravce pri Plzni, ktorý však bol kritikmi zvozenýzkritizovaný pod čiernu zem. V roku [[1902]] navrhol drevený pavilón na úpätí Kinského záhrady pod Petřínem[[Petřín]]om pre spolok výtvarných umelcov Mánes, ktoré ho bol, ako sme spomínali vyššie, Kotěra členom. Pavilón mal slúžiť iba na výstavu plastík od [[Augustin Rodin|Augustina Rodina]], nakoniec však pretrval až do roku [[ 1917]], kedy bol odstránený. V roku 1902 vyprojektoval aj niekoľko domov. V Prahe – Strašnisiích[[Strašnice|Strašniciach]] to je [[Trmalova vila]], ktorá nesie mnoho folklórnych motívov. Dominantným priestorom je hala anglického typu, z ktorej sa vchádza do kuchyne, jedálne a salónu. Naopak prestavba Máchovho domu v Bechyni je oveľa viac impresívnejšia. Stavba má viac vyváženejšie proporcie a je originálna dynamickým motívom nosných stien. Veľkou zákazkou bola stavba okresného domu v [[Hradec Králové|Hradci Králové]] na konci roku 1902. Stavba leží na nábreží rieky [[Labe]] v páse mestských hradieb. Okrem toho Kotěra navrhol aj vnútorné zariadenie kaviarne a reštaurácie.