Secesia v Rakúsku: Rozdiel medzi revíziami

Impulz k vývoju secesného slohu v Rakúsku bolo odtrhnutie skupiny výtvarných umelcov od hlavného akademického prúdu vo Viedni r. 1897. Hlavným predstaviteľom rakúskych secesných umelcov bol [[Gustav Klimt]], ktorého vysoko dekoratívny plošný spôsob maľby bol ovplyvnený Aubrym Beardsleym a Janem Tooporom, ale tiež [[Mackintosh]]. [[Otto Wagner]], ďalší člen skupiny Secesie, bol poverený návrhom niekoľkých staníc mestskej dráhy v rokoch 1894-1901. V porovnaní s Guimardovými stanicami parížskeho metra pôsobia veľmi nevýrazne. Ďaľším významným členom skupiny bol Josef Olbrich, ktorý navrhol Secesnú sieň vo Viedni pre usporadúvanie výstav skupiny Secesie. Jej dekoratývnadekoratívna kupola sa nápadne odlišuje od robustnosti stavby samej a ukazuje na analógiu medzi viedeňskými architektmi a Sullivanom a Mackintoshom, pokial ide o kombináciu masívnych stavieb s jemným secesným dekórom. V tom sa líšili od francúzskych a belgických architektov, ktorí sa často videli v konštrukcií predovšetkým ako nositeľky výzdoby.

Od roku 1899 začína odklon od secesie, ktorého centrami boli Viedeň a Darmstadt. Veľký vpliv mal architekt Olbrich, u ktorého sa prejavilo odmietanie secesie zjednodušovaním dekoratývnych prvkov.